POPRAD. V tradičnom prostredí bol Veľkonočný pondelok dňom očistných a plodnostných úkonov, z ktorých mnohé poznáme dodnes.
Ako vysvetlila etnologička Katarína Babčáková, polievanie čerstvou potočnou vodou či hodenie dievok do potoka malo symbolizovať tak očistu od chorôb a všetkého zlého, ako aj zabezpečenie zdravia, krásy a plodnosti. Voda totiž čistí i oplodňuje zem.
Tesiláky, vedrá vody a hudba. Pri oblievačke v podaní folkloristov ľudia vybiehajú na balkóny Čítajte Vajce je symbolom nového života
„Naším územím prechádza pomyselná hranica západnej a východnej obradovosti, a tak, kým na západnom Slovensku sa mladá sila rastu a plodnosti i očista od zlého robila prostredníctvom korbáčov z mladých zelených prútov, na východe sa zachovalo polievanie dievok, nositeliek nového života,“ opísala Babčáková tradície.
Odmenou za toto polievanie či šibanie bolo maľované vajíčko, kraslica či „pisanka“.
„Vajce je symbolom plodnosti, nového života, znovuzrodenia. V slovanských náleziskách je známe už v 6. storočí. Boli zdobené farbami života a slnka, červenou a žltou, symbolmi kruhu, kríža, rozety, rastlín,“ doplnila etnologička. Na zdobenie pritom používali odvary, vosk a slamu.
Staré pohanské zvyky prežili dodnes. Voda je symbol zdravia, oblievačka vyjadrenie náklonnosti Čítajte Oslava sviatkov sa zmenila
V súčasnosti sa však forma trávenia veľkonočných sviatkov i dodržiavanie tradícií podľa Babčákovej mení.
Menej sa navštevujú chrámy a sviatky sa podľa nej stávajú dňami voľna, akousi dovolenkou, na rozdiel od posvätného času, ktorým boli v minulosti.
„Vo veľkej miere sa aj individualizujú, rodiny ich trávia samostatne, bez účasti na spoločnom svätení či slávení v komunite. Aj z tohoto dôvodu sa mnohé tradičné prejavy, ako sú obchôdzky šibačov či polievačov, vytrácajú, a stávajú sa skôr organizovanou aktivitou príslušníkov folklórneho hnutia,“ poznamenala etnologička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
