Vo svojej 43. divadelnej sezóne uviedol divadelný ochotnícky súbor Ondavan známeho Lakomca od Moliéra. Originalita tohto autora nespočíva v zápletke,
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
v scénach, ktoré občas preberá od iných autorov, ale najmä v umení nechať vyniknúť smiešne črty ľudského charakteru.
STROPKOV. Od režiséra Ondavanu Daňa Soóša sme vyzvedali, ako to v šatni vyzerá pár minút pred premiérou. "Vtedy už nič závažné nepreberáme. Všetko je utrasené, ustálené, snáď hercov len trochu povzbudím. Rozhodne sa už nerozprávame o ničom dôležitom. My si stále pred každým predstavením robíme čítacie skúšky a tie už potom priamo navádzajú na samotné dianie. Je to také ukľudnenie. Snažím sa vytvoriť uvoľnenú atmosféru, pretože nechcem hercov pred predstavením stresovať."
A ako prežíva samotnú premiéru? "Normálne. Je to výsledok našej práce. Samozrejme čakám, ako to celé dopadne, či nám ten pomyselný voz spadne do jamy, alebo nespadne. Myslím si, že dnes nespadol," skromne skonštatoval.
Premiéra bola zážitkom aj pre hercov
Jozef Motyka si premiérový úspech vychutnával v kruhu svojej rodiny. Na obligátnu otázku, ako sa mu hralo, sme dostali túto odpoveď: "Super. Premiéry sa celkovo hrajú veľmi dobre. Divák je perfektný, ocení výkon, zatlieska a to človeka strhne. Publikum ma dokáže dostať do polohy, keď už nehrám, ale naplno sa stotožním s postavou. Premiéra bola veľkým zážitkom aj pre nás, hercov."
Moliérove hry v sebe nesú kus univerzálneho posolstva, aktuálneho v každej dobe. Stretol sa J. Motyka vo svojom okolí s človekom, pripomínajúcim postavu, ktorú hral?
"Možno, že som to nehral... Teraz trochu vážne. Sú všelijakí ľudia, ale ťažko povedať, či sa v reálnom živote dajú nájsť u jedného človeka všetky vlastnosti Lakomca. Táto hra má však určite aj paralely so súčasnosťou," pripustil Postavu Jakuba, kuchára a kočiša v jednom, si zahral temperamentný Lukáš Šalap. "Hralo sa mi perfektne, ľudia boli úžasní. Čo sa týka trémy, tú nemám nikdy," netajil nadšenie z úspešnej premiéry.
O súbore
Ondavan možno nazvať aj viacgeneračným divadelným ochotníckym súborom, pretože zatiaľ čo najmladší herci navštevujú ešte len základné školy, stálice si už pekných pár rokov užívajú dôchodok. Ešte jeden postreh na záver. Výber divadelných hier z dielne slovenských a svetových klasikov, taký typický práve pre režiséra Daňa Soóša, výraznou mierou pozdvihuje kultúrny rozhľad širokej verejnosti.