DO 200 OBYVATEĽOV MÁ IBA 8 OBCÍ V PREŠOVSKOM OKRESE

LENKA ČUCHTOVÁ, lenka.cuchtovakorzar.sk

V okrese Prešov sa nachádza 90 obcí a miest. Z toho podľa údajov Štatistického úradu SR z decembra 2007 osem má menej ako 200 obyvateľov. Sú to Ondrašovce (61), Seniakovce (124), Geraltov (132), Lúčina (148), Brežany (153), Lažany (156), Mošurov (174) a Suchá Dolina (187). Potýkajú sa s množstvom problémov, od správnych a finančných, až po nedostatočné zásobovanie, či dopravu. Počet narodených detí je zväčša nižší ako úmrtí. Získavajú viac ľudí prisťahovaním sa nových. Napríklad v Geraltove pribudlo za rok 2007 až 13, naopak Suchá Dolina prišla o 8. Problémom je aj veľký počet dôchodcov. Priemerný vek je 36 až 45 rokov. Keďže obce žijú najmä z podielu na daní z príjmov fyzických osôb, ich rozpočet sa odvíja práve od počtu obyvateľov. Malé obce zväčša z neho nezvládajú utiahnuť samosprávu, niektoré začínajú uvažovať o zlúčení sa s inou, väčšou obcou. Môže to priniesť ďalšie financie, prípadne úspory výdavkov na samosprávu. Takto funguje už vyše 40 rokov obec Ruské Pekľany (64 obyvateľov), ktorá sa stala časťou Ľubovca.

BREŽANY/ONDRAŠOVCE. Vybrali sme sa dvoch obcí. Brežany majú aktuálne 158 obyvateľov a Ondrašovce 57 (údaje z roku 2009).

Starosta Brežian Jaroslav Kočamba tvrdí, že nezápasia s veľkými problémami: "Financií máme pomerne dosť na našu malú obec." Skutočný počet obyvateľov, žijúcich v obci, je podľa neho okolo 200, pretože nie všetci sú prihlásení na trvalý pobyt.

Starosta Ondrašoviec Andrej Kapľavka, naopak, hovorí o veľkých problémoch. Tvrdí, že povinnosti starostu sú také ako v hociktorej veľkej obci, ale peňazí je oveľa menej. "Obec je maličká, máme 57 ľudí, 33 domov, z toho je iba 12 obývaných." Dúfa, že lákadlom pre ľudí by mohla byť diaľnica, ktorá sa práve stavia.

Obyvateľstvo starne

Demografický vývoj v obciach stagnuje. Priemerný vek sa pohybuje okolo 41 rokov.

V Brežanoch je v produktívnom veku 60 percent obyvateľov. J. Kočamba tvrdí, že majú asi 65 obyvateľov nad 60 rokov. Pôrodnosť a úmrtnosť sú takmer vyrovnané. "Snažíme sa pritiahnuť nových obyvateľov, najmä mladých."

V Ondrašovciach bolo podľa posledných údajov v produktívnom veku 30 obyvateľov, čo je 49 percent. Podľa A. Kapľavku teraz nemajú ani jeden prírastok za rok. "Nastalo hluché obdobie. Odsťahovali sa nám 2 mladé rodiny, ktoré mali po tri deti, takže spolu 8 ľudí. Odišli, lebo prišli o živiteľov rodiny."

Byty by mohli byť lákadlom, ale...

Spoločným problémom oboch obcí je, že nemajú vlastné pozemky na výstavbu. J. Kočamba si myslí, že bytová výstavba by pre ľudí mohla byť lákadlom. V obci pred 3 rokmi postavili sedem obytných domov, sú plne využívané. Vďaka tomu pribudlo 17 obyvateľov. "Nevýhodou je, že obec nemá stavebné pozemky, pritom je o ich odkúpenie veľký záujem."

Ondrašovce majú presne ten istý problém. A. Kapľavka by taktiež uvítal, keby sa do dediny prisťahovali ďalší ľudia. "Chceli by sme odkúpiť pozemky hospodárskeho dvora, ktorý je už zrušený. Tie by sme mohli ponúknuť ako stavebné pozemky. Verím, že by tam mohli vyrásť nové Ondrašovce so zhruba 15 domami." O výstavbe obytného domu vraj nemôže obec ani uvažovať. "Aj keby sa nám podarilo získať prostriedky od štátu alebo EÚ, obec by spolufinancovanie neutiahla."

Nedostatkom je zásobovanie

V oboch obciach chýba obchod aspoň so základnými potravinami. V minulosti ich mali. Podnikatelia ich však nezvládali prevádzkovať. Výnosy pri takomto počte obyvateľov sú minimálne.

Starostovia tvrdia, že sa snažia poskytnúť podnikateľom rôzne výhody, dokonca priestory na prenájom bezplatne. Nepomohlo.

Zamestnaní obyvatelia si nakúpia v mieste, kde pracujú, najmä v Prešove. Ostatní chodia pár kilometrov do najbližšej dediny, Brežančania do Rokycian a Ondrašovčania do Chminianskej Novej Vsi. Starším ľuďom musia s nákupmi pomáhať príbuzní.

S infraštruktúrou problémy takmer nie sú

Infraštruktúra v obciach je pomerne dobrá. Obe majú inžinierske siete, elektrické vedenie, komunikácie a plynofikáciu. V Ondrašovciach však chýba vodovod, v Brežanoch kanalizácia. Finančné prostriedky získali prevažne z environmentálnych fondov alebo zo štátneho rozpočtu. Projekty si však vyžadujú spolufinancovanie zo strany obcí vo výške 5 až 10 percent.

Výhodou pre Ondrašovce je vlastná čistička odpadových vôd, ktorú budú tohto roku podľa starostu A. Kapľavku kolaudovať. "Môžeme konkurovať aj väčším obciam. Iba vodovod sme nerobili, u nás má každý studňu."

"Dostali sme dosť peňazí aj z fondov, ale problém s malým počtom obyvateľov bol napríklad pri uchádzaní sa o prostriedky na kanalizáciu, kde sa požaduje minimálne 2000 obyvateľov," povedal starosta Brežian. Obce sa v takýchto prípadoch pokúšajú pre projekty spojiť. Kočamba tvrdí, že ak sa ani takto prostriedky nepodarí získať, budú nútení vybudovať kanalizáciu samostatne.

V obciach nechýba pokrytie mobilným a televíznym signálom, ani internetom.

Doprava nie je ideálna

Starosta Ondrašoviec hovorí o veľkých problémoch v oblasti autobusovej dopravy. Všetky spoje do obce iba zachádzajú. Podľa neho obec nemôže naplniť podmienku SAD, ktorá pridelí priamy spoj vtedy, ak je naplnený autobus. "My ho nenaplníme ani vtedy, ak by doň nastúpili všetci ľudia z obce," tvrdí A. Kapľavka. Posledný spoj odchádza z Prešova o 18.10 hod.

Starosta Brežian nevníma dopravu ako vážny problém. Do obce zachádza autobus SAD a spoje sú dostatočné. Väčšina obyvateľov aj tak využíva vlastné automobily. "Spájajú sa po troch, štyroch do jedného auta a cestujú do práce spoločne. Takto ich to vyjde lacnejšie ako autobus," hovorí J. Kočamba.

Šetria aj na platoch starostov

Plat starostu sa odvíja od priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve a násobí sa koeficientom počtu obyvateľov. V malých obcí je nízky. Starostovia preto majú aj iné povolanie.

Starosta Brežian tvrdí, že obci ušetrí peniaze aj svojím polovičným úväzkom. "Ja mám plat mesačne okolo 330 eur, moji kolegovia aj 660 až 1000." Nesťažuje sa, hovorí, že prácu starostu robí skôr ako koníček.

Starosta Ondrašoviec vykonáva funkciu na dohodu. "Môj hrubý príjem je 4-tisíc Sk (vyše 130 eur). Nemôžem žiadať zastupiteľstvo o zvýšenie, lebo by bola obec ukrátená o financie na iné veci." Obec by si nemohla dovoliť ani polovičný úväzok. "Robím to pre moje deti, rodinu a aj ďalšie mladé rodiny v obci."

Obce uvažujú aj o zlúčení

V otázke zlúčenia sa obcí s inou, zvyčajne najbližšou, majú starostovia rozdielny názor. Starosta Brežian sa toho skôr obáva, spomína na obdobie, keď ešte fungovali strediskové obce (do roku 1990). "My sme patrili pod Bzenov. Strácali sme tým, pretože značná časť peňazí išla do strediskovej obce, ktorá financie rozdeľovala," povedal J. Kočamba. Momentálne je rozpočet podľa neho dobrý, ak by peniaze išli cez väčšiu obec, obáva sa, že by dostali len časť z nich.

Starosta Ondrašoviec, naopak, uvažuje, že by to možno bolo lepšie. "Mohlo by to znamenať aj prílev peňazí," tvrdí A. Kapľavka. Podľa neho by sa takto dali aj ľahšie vybaviť prostriedky cez projekty. "Možnosť zlúčenia sme zvážili, zatiaľ nepadlo rozhodnutie, ale ak budú aj v budúcnosti problémy, tak sa bude musieť prikročiť aj k tomu."

* * *

NÁZORY

Obyvatelia si pochvaľujú pokoj

n Dôchodkyňa pani Gumanová z Brežian tvrdí, že sa v obci žije skromne a dobre: "Máme tu pokoj, akurát obchod tu chýba." Už si na to zvykli, na nákupy chodia do vedľajšej dediny, ale bolo by dobré, ak by sa v obci dali kúpiť aspoň chlebík a mlieko. Inak sa nemá na čo sťažovať. "Horšie to asi je pre mladých, ktorí musia chodiť do práce a deti do školy."

n Marcela Kacvinská je rodáčka z Ondrašoviec. "Býva sa nám tu dobre. Výhodou je najmä pokoj." Kvôli tomu obec vyhľadávajú aj víkendoví obyvatelia, majú tam chaty. "Je pravda, že bez vlastného auta by sa to asi nedalo," hovorí M. Kacvinská. V zime je problém sa do obce dostať, pretože leží v hlbokej doline. "Ale to zvyčajne len vtedy, keď napadne veľa snehu alebo je silná poľadovica. Nákupy robíme väčšinou v Prešove, preto nám tu obchod ani nechýba." Ale dodáva, dodáva, že by to samozrejme bolo len plus, ak by nejaký bol. Zišiel by sa najmä starším obyvateľom.

* * *

PRÍKLAD ZLÚČENÝCH OBCÍ

Ľubovec a Ruské Pekľany

n Obec Ľubovec a časť Ruské Pekľany sú zlúčené už od roku 1964. Ruské Pekľany majú 64 obyvateľov, Ľubovec 442.

n Starostka oboch obcí Jozefína Štofanová je z Ľubovca. Podľa nej sú veci, ktoré sa pri malom počte obyvateľov vyriešiť nedajú. "Keby Ruské Pekľany neboli pridružené k Ľubovcu, myslím si, že by nemali takú úroveň kultúrno-spoločenského života, aj finančne by to bolo asi nezvládnuteľné." Zachovali si však svoje symboly, erb, vlajku ako každá iná obec. "V prípade potreby používame symboly oboch obcí," tvrdí J. Štofanová. Ruské Pekľany pôvodne mali v obecnom zastupiteľstve svojho poslanca na volebné obdobie 2006 až 2010, Kvôli práci v zahraničí sa mandátu vzdal.

n J. Štofanová tvrdí, že sa snaží nerobiť medzi obcami rozdiely. Keď sa v Ľubovci organizujú oslavy, poslanci a ona zvážajú obyvateľov Ruských Peklian autami. Chýba tam škola aj škôlka. S tamojšími obyvateľmi sa stretáva skoro každý deň, dochádza najmä za imobilnými (väčšiu časť tvoria dôchodcovia), či ak vyskočí aktuálny problém. Raz ročne tam organizuje stretnutie s obyvateľmi.

n V Ruských Pekľanoch nie je obchod, v roku 2006 skrachoval pre malú kúpnu silu (napr. 5 l mlieka, či 6 ks chleba denne). "Snažili sme sa zabezpečiť zásobovanie aspoň základnými potravinami. Jeden z poslancov mohol rozvážať potraviny z Ľubovca, ale nebol záujem. Občania si to už zabezpečujú po svojom." Podľa starostky J. Štofanovej je tam mobilné pokrytie dvoch sietí, dokonca lepšie ako v Ľubovci. Vlani zriaďovali internetové pripojenie v oboch obciach.

Autor: ada

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš