ničili fasádu kostola a ohrozovali ho. Nájdu sa však oponenti, ktorí kričia: „Stovky rokov stromy nikomu nezavadzali!"

BREZOVICA. Sedemstoročný kostol v Brezovici údajne ohrozovali stromy. Tvrdí to správca miestnej rímskokatolíckej farnosti. Preto v zmysle povolenia od obce, s pomocou farníkov, vyrúbali niekoľko statných stromov a viaceré ďalšie orezali! Námietky proti tomu nemali údajne ani ochranári, ani pamiatkári.

Vyššie ako kostol

Niektoré stromy vraj už presahovali strechu na vežičke kostola. Jeden z nich sa nebezpečne nakláňal smerom k 700-ročnej stavbe. „Boli už veľmi veľké, pre kostol nebezpečné. Ťažisko mali vysoko, vietor by ich mohol zvaliť," vraví miestni farár Pavel Ščerba. Ďalší strom ohrozoval aj ľudí idúcich po ceste. „Božechráň, že by spadol vtedy, keď tadiaľ prechádzal autobus alebo hoci iba jeden človek," dodáva. Jeden zo zrezaných stromov mal priemer približne 1 metra. Šlo o buk a jaseň. „Do tejto výsadby ani nepatrili. Sú tu totiž dookola vysadené lipy," vysvetľuje duchovný.

Ďalším dôvodom na orezanie stromov bolo aj presvetlenie stavby. Farníci totiž kostol iba nedávno rekonštruovali. Zvnútra aj zvonka. A previsnuté konáre líp podľa správcu ničili novú maľovku fasády. Kostol je pamiatkovo chránený. Aj jeho interiér, v ktorom sa nachádza drevený epytaf Zmeškalovcov. Tých je vo svete iba niekoľko kusov. „Vždy je dôležitejší kostol a potom až stromy. Ak ohrozovali stavbu, boli iba dve riešenia. Buď robiť niečo so stavbou, ale so stromami. Náš postup je logický," obhajuje svoje kroky farár.

„Bars dobre, že to robia. Všadzi pekne vidno koscil, ľem naš s krakami zarosnuty," vraví Terézia Bujňáková a jej manžel Jozef. Spokojný je aj starosta obce Milan Bujňák: „Medovina zo stromov stekala na maľbu a znehodnocovala ju."

Mathé: Nemajú cit k prírode!

Nie však všetci obyvatelia s týmto súhlasia. „Ak tu tie stromy stovky rokov nikomu nezavadzali, prečo ich práve teraz museli spíliť. Boli raritou dediny. Spílený mohutný buk bol obrovský. Ľudia nemajú cit k prírode, stačilo orezať iba tie konáre, ktoré sa dotýkali fasády," oponuje Juraj Mathé. Podľa neho výrub a orezávanie ovplyvnili staré babky, ktorým prekážalo spadnuté lístie v jesennom období.

Farár opozičníkov neodsudzuje

„Nikdy sa u ľudí nestretneme s rovnakým názorom u všetkých. Na jednu vec budú mať vždy rôzni ľudia rôzne názory. S našim názorom na tieto práce, ktoré teraz robíme, súhlasili aj odborníci," dodáva P. Ščerba. Zrejme aj väčšina obyvateľov obce, keďže počas štvordňových prác pri orezávaní stromov mu denne pomáhalo okolo 40 chlapov - farníkov. Prišli aj ženy, ktoré okolie kostola vyzametali od pilín a konárov. „Strom rastie, žije. Tak ako človek, ktorý si musí strihať vlasy, holiť sa, aj strom potrebuje ošetrenie. A ani človek tu nie je naveky. A ani strom," uzavrel duchový.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš