LENKA ČUCHTOVÁ, lenka.cuchtovakorzar.sk

Obyvatelia Prešova vyprodukovali vlani 33 500 ton komunálneho odpadu. Jeho objem sa rok čo rok zvyšuje. Na jedného Prešovčana tak pripadá 366 kilogramov za rok. Skládky však nemajú neobmedzené kapacity, preto je aj z ekologického hľadiska čiastočným riešením pre obyvateľov aj mesto separovaný zber odpadu.

PREŠOV. Objem komunálneho odpadu (zmesového), ktorý je zneškodnený skládkovaním, predstavoval v roku 2008 viac ako 33-tisíc ton. Vyseparovaného bolo 1069 ton, teda z celkového množstva odpadu iba 3,2 percenta.

"Na občana je to len 11 kilogramov. V komunálnom odpade, ktorý bol uložený na skládku, sa pritom nachádza ešte veľké množstvo separovateľných zložiek," uviedla riaditeľka Technických služieb mesta Prešov (TSmP) Andrea Marcinková.

Podľa nej sa snažia v koordinácii s príslušnými odbormi mestského úradu hľadať alternatívy zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu ukladaním na skládku. "Je to možné napríklad využitím technológií, pomocou ktorých sa aj z tohto odpadu dajú vyseparovať recyklovateľné a biologické zložky. Sú však veľmi nákladné a ich zavedenie je pomerne časovo náročné. Zatiaľ sa budeme snažiť čo najviac zvýšiť mieru separácie priamo u pôvodcov odpadu," dodala A. Marcinková.

V porovnaní s rokom 2007 sa podarilo vlani vďaka občanom vyseparovať viac papiera (319 ton), skla (503 ton) , plastov (115 ton), elektroodpadu (103 ton), viacvrstvového kombinovaného odpadu (12 ton), olejov (11 ton), ale menej kovov (6 ton). Zapojenosť obyvateľstva do separovaného zberu celkovo stúpla o 5 percent. A. Marcinková dúfa, že tento trend bude pokračovať aj v tomto roku.

Limity separovaného zberu zatiaľ spĺňajú

Podiel zložiek vyseparovaného odpadu na obyvateľa stanovuje Recyklačný fond a smernica EÚ. Ako uviedla A. Marcinková, "sú stanovené limity na rok 2010, podľa ktorých by mal každý občan vyseparovať 50 kg odpadu. Recyklačný fond nám stanovil množstevné limity, lebo z neho bola poskytnutá dotácia práve na zavedenie a rozšírenie separovaného zberu odpadu v meste Prešov".

Zatiaľ, čo v komoditách, akými sú papier a sklo, obyvatelia Prešova stanovený limit presiahli, v iných, napr. u kovových obalov, sa to nepodarilo.

Z biologicky rozložiteľného odpadu (lístie, tráva, konáre, ovocie, teda všetko, čo vznikne pri záhradkárskej činnosti) momentálne podľa riaditeľky zabezpečujú zber a vedia zhodnotiť len jeho časť (trávu a konáre) prostredníctvom zmluvných partnerov. Mesto totiž nemá vlastnú kompostáreň.

Kontajnerov bude viac

Mesto Prešov má vypracovaný komplexný plán pre vytváranie a dopĺňanie stanovíšť zberných nádob na separovaný zber. V súčasnosti je ich 641 (176 na sklo, 155 na papier, 170 na plasty, 140 na VKM + kovy). "Plánujeme vytvoriť ešte 29 stanovíšť s kontajnermi na plasty, sklo, papier, VKM a kovy," tvrdí riaditeľka. Tie budú rozmiestňovať prevažne v lokalite Sekčov. Do roku 2010 však musia byť stanovištia vytvorené tak, aby mal každý občan rovnakú možnosť sa do separácie zapojiť. Obyvatelia si môžu dostupnosť kontajnerov zistiť na webovej stránke technických služieb.

Odpady možno odovzdať aj v zberných dvoroch

Obyvatelia mesta, ktorí majú v Prešove trvalý pobyt, môžu separovaný odpad bezplatne odovzdať aj v dvoch zberných dvoroch TSmP na Bajkalskej a Jesennej ulici (na Sídlisku III a Šváboch). Zbiera sa tam sklo, papier, plasty, VKM, kovové obaly, biologicky rozložiteľný odpad (BRO), nebezpečné odpady (napr. vyradené elektronické zariadenia, svietidlá, autobatérie, monočlánky, oleje, mazivá, farby, chemikálie), drobný stavebný odpad, veľkorozmerný odpad, pneumatiky, penový polystyrén a textil.

"V Zbernom dvora na Jesennej ulici prevádzkujeme tzv. dotrieďovaciu linku, kde sa vyseparovaný odpad dotrieďuje, lisuje a paketuje, teda upravuje pred jeho ďalším zhodnotením," tvrdí A. Marcinková. Zberné dvory prevezmú odpad len od Prešovčanov, pretože prevádzkové náklady znáša mesto Prešov. Obyvatelia okolitých obcí sa v otázkach odpadov musia obrátiť na vlastnú samosprávu.

Občania sa môžu rozhodnúť, čo je pre nich výhodnejšie. Ak chcú za suroviny, ako sú napríklad kovy a kovový šrot, získať nejaké peniaze, môžu ich odniesť aj do zberných surovín. V Zberných dvoroch TSmP vykupujú na rozdiel od zberných surovín iba papier (železný šrot ani vzácne kovy nie).

A. Marcinková tvrdí: "Zberné dvory boli zriadené, aby sa ľudia mohli korektne zbaviť všetkých druhov odpadov, ktoré vyprodukujú - a to bezplatne." Zberné suroviny ich teda nemôžu nahradiť, keďže tam možno doviezť iba odpad, o ktorý majú záujem.

Kde končí odpad z Prešova

Prešovský odpad sa odváža na skládku v Hanušovciach nad Topľou-Petrovciach, s ktorou má mesto uzatvorenú zmluvu. "Tento odpad už nie je možné ďalej využiť. Naopak, vyseparované zložky odpadu sa ďalej zhodnocujú, pričom je možné ich využiť na ďalšiu výrobu, napr. nové kovové či sklenené obaly, recyklovaný papier, stavebné dosky, textilné vlákna a pod.," informovala A. Marcinková.

Jednotlivé zložky odpadu zhodnocujú odberateľské firmy samostatne. Napríklad sklo je spracovávané v Nemšovej, plasty v Košických Oľšanoch, kovy v Ľuboticiach a Šuranoch, papier v Prešove.

Mimochodom, výkupné ceny papiera i kovov v poslednom období dramaticky poklesli pre problém s odbytom, keďže mnoho firiem pre hospodársku krízu obmedzilo výrobu. Druhotné suroviny preto môžu prepĺňať skladovacie priestory. Podľa nedávnych vyjadrení z TSmP s tým zatiaľ problémy nemajú.

* * *

FAKTY

Výšku poplatku určuje samospráva

n Výška miestnych poplatkov za odvoz tuhého komunálneho odpadu je v mestách Prešovského kraja rôzna. Sadzby sa vo väčšine miest v novom roku nezmenili. Mestá ich zvyčajne iba prerátali na eurá a zaokrúhlili. Ich výšku vyrubuje sama samospráva, ktorá tieto poplatky aj vyberá. Do poplatku sú zahrnuté náklady na zber, odvoz, manipuláciu, likvidáciu odpadu a poplatok do Recyklačného fondu.

n Mestá a obce upravujú výšku poplatku všeobecne záväzným nariadením. Povinnosť zaplatiť majú len tí, ktorí majú v meste trvalý alebo prechodný pobyt, alebo užívajú na území obce nehnuteľnosť (tým sa myslí aj záhradu, pozemok). Poplatok sa stanovuje za osobu a rok, prípadne osobu a deň. U právnických osôb a podnikateľov sa platí za množstevný zber, teda za objem vyprodukovaného odpadu v litroch. Výška poplatku sa odvíja od počtu kalendárnych dní, počas ktorých osoba nehnuteľnosť užíva alebo podľa počtu vývozov nádob na odpad.

n Oslobodené od poplatku môžu byť osoby, ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí aj osoby, ktoré majú prechodný pobyt mimo obce a platia poplatok v mieste prechodného pobytu. O zníženú sadzbu poplatku môžu požiadať napríklad dôchodcovia, študenti, deti, ale aj osoby ZŤP. Tieto skupiny osôb musia svoj nárok na zníženú sadzbu preukázať.

n V mestách Prešovského kraja sa výška poplatku pohybuje od 9,96 do 18,40 eura na osobu za rok. Spomedzi 15 miest Prešovského kraja, ktoré nám poskytli údaj o výške miestneho poplatku, najvyšší platia obyvatelia Popradu a Kežmarku, najnižším poplatkom sa môžu tešiť občania vo Veľkom Šariši, Humennom a Spišskej Belej. Priemerný poplatok v mestách Prešovského kraja sa pohybuje medzi 13 až 14 eurami. Poplatky oproti minulému roku boli zvýšené iba v dvoch z 15 miest a to v Hanušovciach nad Topľou a Kežmarku.

* * *

AKO JE TO V PREŠOVE

Najviac zaplatí ten, kto žije sám

n Poplatok v meste Prešov sa pohybuje od 0,054 do 0,022 eura za osobu a kalendárny deň podľa počtu členov domácnosti (teda od 8,03 do 19,71 eura za rok). Pre 3., 4. a každého ďalšieho člena domácnosti sa poplatok znižuje. To znamená, že výhodnejšie sú poplatky pre domácnosti s viacerými členmi.

n Pre právnické osoby a podnikateľov je to 2,64 eura za KUKA nádobu, 8,80 eura za kontajner a 120 eur za veľkoobjemový kontajner, podľa počtu vývozov.

n Poplatok môžu obyvatelia Prešova zaplatiť naraz alebo v štyroch rovnakých splátkach v stanovených termínoch. Poplatok možno uhradiť prevodom, vkladom na účet alebo v hotovosti priamo v pokladni mesta. V prípade nesplnenia si povinnosti môže mesto uložiť sankciu.

Autor: Lenka Čuchtová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš