PETER RINDOŠ, peter.rindoskorzar.sk
Pochopiť nešťastie iného je ťažké. Oveľa jednoduchšie je toto nešťastie vnímať. Takmer s určitosťou to platí o Rasťovi a jeho osude. Mladý invalid prišiel pred rokmi na železnici o obe nohy. Stačil jediný moment a táto tragédia mu zmenila celý jeho život. Rasťo je dnes odkázaný na vozík a hlavne na pomoc iných.
STARÁ ĽUBOVŇA. Rasťo pochádza z dediny pri Púchove. Najmä v ostatnom čase trávi veľa času v mestách na východe. Vidieť ho v uzimených uliciach Starej Ľubovne a Kežmarku. Bol tu pred Vianocami a je tu znovu. Občas prichádza aj do Košíc. S pokladničkou prosí okoloidúcich, aby mu prispeli na protézy.
Strčili ho pod vlak
Kým bol zdravý, pracoval ako záhradník. Svoju prácu miloval. Popritom si vychutnával mladosť. Tešil sa, keď si urobil kurz na motorovú pílu. Prišiel však tragický večer, ktorý ho navždy poznačil. "Dostal som výplatu a tak som sa pobral k sestre na Moravu. Mala narodeniny, tak som jej šiel zablahoželať. Priznávam, že v ten večer som mal trošku vypité. Niečo som si dal s ostatnými robotníkmi. V Bratislave na stanici, kde som prechádzal, išla za mnou skupinka ľudí. Odrazu som zacítil, ako mi niekto zapichol nôž. V tom ma zaliala krv a padol som. Bol som pri vedomí a vnímal ako ma tí ľudia postrčili pod vlak. Prebudil som sa až v nemocnici na Kramároch," opisuje vlastné nešťastie z novembra 1992 Rasťo.
Strácal chuť žiť
Keď mu lekári oznámili, že nohy bude treba amputovať, Rasťo stratil chuť žiť. "Stretol som však veľa dobrých ľudí, ktorí mi hovorili, že iní sú na tom ešte horšie. Ľudia mi vraveli "Ty ešte máš zdravé ruky, musíš žiť!" To mi dalo silu," vyznáva sa človek s ťažkým osudom. Dodnes má Rasťo veľké bolesti. Prebúdza sa z nich aj v spánku. Napriek tomu je odhodlaný bojovať ďalej.
Rasťo: Ďakujem všetkým!
Rasťo poberá invalidný dôchodok. Peniaze mu však sotva vystačia na základné potreby. Jeho terajším snom je zabezpečiť si protézy. Stále totiž túži hýbať sa sám. "Je to drahá záležitosť a z invalidného dôchodku si to dovoliť nemôžem," hovorí. Aj preto je za každú, čo i len drobnú mincu ľuďom povďačný. "V Starej Ľubovni i v Kežmarku sú zlatučkí ľudia. Tí z okolitých dedín sú veľmi citliví. Vidia, aký je život. Dajú aj posledné. Chcem im odkázať, že im všetkým ďakujem a prajem hlavne veľa zdravia, lásky a Božieho požehnania," odkazuje tým, ktorí ho v týchto dňoch obchádzajú na ulici.
Autor: mel
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
