na tatranské témy sme položili prezidentskej kandidátke Ivete Radičovej.
Trúfla by ste si byť mediátorom vo vojne Štrby a Vysokých Tatier o Štrbské Pleso?
- Pokúsim sa, neviem, či budem úspešná. Potrebovala som si vypočuť obe strany. Pretože jedna vec sú informácie médií a iné priame stanoviská starostu a primátora.
Poviete teda, kto z nich má pravdu?
- Nie, lebo to sa naozaj nedá. Nález Ústavného súdu je sformulovaný nejasne. Výklad jednej aj druhej strany má racionalitu.
Čo s tým?
- Loptička sa posúva späť na súdy. Samotný Ústavný ani nemôže rozhodnúť o samotnom spore, vydáva len nález. Nechcem zasahovať do rozhodovania nezávislých súdov, v každom prípade 18-rokov vlečúci sa spor je príkladom, že s naším súdnictvom nie je všetko v poriadku.
Je na vašom hlavnom súperovi Ivanovi Gašparovičovi aj niečo, čo na ňom obdivujete, alebo čo prípadne nemáte vy?
- Dúfam, že jeden rozdiel je viditeľný.
Že ste žena?
- Samozrejme.
Teda nájde sa aj niečo také?
- Pán prezident je nekonfliktný. Možno pôsobí upokojujúcim dojmom na ľudí. Vytvára dojem takého ľudového prezidenta tým, na akých akciách sa zúčastňuje. Mňa len mrzí, že v nedávnom prieskume iba 25 percent odpovedajúcich uviedlo, že prezident je u nás naozaj potrebný.
Teoreticky, keby ste nekandidovali, sú medzi vašimi súpermi osoby, ktorých by ste vedeli voliť?
- Ja som pred voľbami navrhovala mená. Medzi terajšími kandidátmi, bohužiaľ, takí nie sú.
Vráťme sa k Tatrám. Čo s lykožrútom? Treba v TANAP-e skôr rúbať stromy, alebo ich nechať na samovývoj?
- Pre mňa je pohľad na Tatry po kalamite stále hrozivý. Vždy ma to znova a znova šokuje. Ak by aj ten zvyšok stromov zlikvidoval lykožrút, to by už bola definitívna rana. Formuloval to starosta Sýkora, že je nezmyselné, aby kvôli jednému stromu padli celé Tatry. S jeho názorom súhlasím.
Máte zlezené aj nejaké tatranské štíty, alebo skôr vás lákajú iné oblasti?
- Ale mám, Tatry mám aj zlyžované. Aj keď naposledy som sa tu lyžovala pred troma rokmi. Pred primátorom Mokošom som vyslovila kritické pripomienky. Treba veľmi milovať Tatry a byť vlastencom, aby ste stáli v dlhých radoch pri tých službách, aké som zažila ja pred tými tromi rokmi. Je to aj výzva. Veď nás vráťte z Álp a Dolomitov. Ja sa rada vrátim, len sa musia zlepšiť podmienky.
Čo by na vašu kandidatúru povedal Stano Radič. Bolo by to niečo vtipné?
- Určite by to bolo nonstop vtipné. Bola by som vďačný objekt, nič by mi nebolo odpustené. Ale som si istá, že kampaň by mi spolu s Jaríkom (Filipom) robili s nasadením.
A čo hovorí vaša dcéra?
- Eva mi veľmi pomáha. Jediný problém ostal z detstva. Nerada sa fotí. Ale už sme postúpili, už sa nemetá.
Budete možno prezidentkou Slovenska. Viete rozoznať prízvuky? Košický, popradský?
- Iste, aj keď samozrejme najlepšie rozlišujem Záhorie. Dobre chytám i Novohrad a Gemer. Slušne je to so severom, kde hovoria slezácky, odkiaľ pochádza časť rodiny.
S týmto nárečím je spojená i jedna príhoda...
- Išla som rodine predstaviť Stanka. Oni hovoria slezáčtinou a Stano neveľmi rozumel. Teta sa opýtala, čo by Stanovi urobilo radosť. Vieš čo, urobíme mu polievku z "kokotka". Stano vypleštil oči. Hneď som mu vysvetlila, že tak sa naozaj povie kohútik.
Niečo z osobného súdka. Ján Riapoš, bola to láska na prvý pohľad?
- Nie. Ani k Stanovi nebola na prvý pohľad z mojej strany. Prejavoval záujem štyri roky, kým ma zlomil. Aj s pánom Riapošom sme sa prvý raz stretli ako dve inštitúcie. Až potom postupne cez moje deti to nejako šlo.
Ste zaľúbená?
- Ste indiskrétny. Videli ste, s akou láskou som zjedla ten zákusok? Nie, vážne. Môžete sa to spýtať pána Riapoša, či má takéto pocity, či mu vysielam tieto signály. Lebo to je podstatné, či on ich cíti. Ján Riapoš je pre mňa partner, ktorý je oporou, je veľmi silný a ktorý ma navyše zmysel pre humor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
