INGRID TIMKOVÁ, ingrid.timkovakorzar.sk
Obyvatelia obce Terňa v Prešovskom okrese v sobotu hlasovali v referende. Rozhodovali o výstavbe veterných elektrární. V súčasnej plynovej kríze šlo o výsostne aktuálnu otázku, napriek tomu k ničomu nedospeli. Účasť bola nedostačujúca.
TERŇA. Niektorí za, iní proti. Takýto stav panuje medzi obyvateľmi obce Terňa. Dostali totiž ponuku na výstavbu sústavy veterných elektrární v katastri ich dediny. V prípade súhlasu by získali za každé stanovište veternej turbíny na stožiari jednorazový poplatok 3 320 eur (100-tisíc korún), za každý rok prevádzky odmenu za 1 megawatt výkonu odmenu 830 eur (25-tisíc korún) a finančnú podporu jedného športového klubu v obci. Podľa starostu obce Petra Koscelníka prevádzkovateľ zabezpečí aj údržbu cesty vedúcej k stožiarom. Ako dodal, obec na zapojenie do spomínaného projektu oslovila firma zaoberajúca sa výstavbou prostredníctvom predsedu Prešovského samosprávneho kraja.
Referendum iniciovali tí, čo boli proti
Narazila však kosa na kameň a po počiatočnom úspechu v prieskume verejnej mienky, kde bola väčšina za, členovia petičného výboru predložili petíciu proti výstavbe. Podľa nich výstavba poznačí ráz krajiny a výrazne ovplyvní ich životy. Ani výška získaných peňazí pre nich nie je zaujímavá. "Takéto a väčšie financie sa dnes dajú získať cez malé projekty niekoľkokrát do roka," napísali vo svojom letáku, v ktorom vyzývali občanov odpovedať na referendovú otázku nie. Tá znela: Súhlasíte s tým, aby sa v katastri obce Terňa a jej miestnych častí uskutočnil prieskum a následná výstavba veterných elektrární? "Ak počítame s tým, že jeden stožiar by vyprodukoval 5 megawattov, ide o celkom slušné peniaze do rozpočtu pre malú obec. Mohli by sme ich minúť napríklad za vývoz komunálneho odpadu a ľudia by neplatili za smetie. A kto má skúsenosti so získavaním peňazí z eurofondov, vie, že je to problém a nekonečný príbeh," zamyslel sa starosta. Pri súhlasnom stanovisku by najprv rok prebiehali skúšobné merania sily vetra. "Prvý takýto veterný park vybudovali pred piatimi rokmi v obci Cerová. Priamo pri stožiaroch tam namerali hluk iba 48 decibelov. Rozprával som sa so starostom. Povedal, že nemajú žiadne negatívne skúsenosti. Dokonca uvažujú o ďalšej výstavbe. Zrazu sa však aj tam objavili nejakí aktivisti, ktorí začali burcovať ľudí proti," dodal Koscelník.
Účasť pod 50 percentami
Po predloženej petícii následne obecné zastupiteľstvo vypísalo referendum. Názory hlasujúcich sa rozchádzali. "Hlasoval som za. Súčasná plynová kríza ukázala, že potrebujeme obnoviteľné zdroje energie," povedal nám po hlasovacom akte Dalibor Brunári. Prezradiť, ako hlasovala, nechcela Erika Senderáková. Výstavbou však nadšená nebola.
"Ja chápem, že v dnešnej dobe potrebujeme aj iné zdroje. Ale máme málo informácií. To nie je len tak, že si niekto niečo zmyslí. Odborníci nás mohli oboznámiť o výhodách a nevýhodách," uviedol Pavol Segedy.
Július Tokár sa zamyslel: "Energiu treba získavať aj ináč, nielen jadrovými elektrárňami. Aj z prírody."
Šéf petičného výboru a člen volebnej komisie Juraj Senderák argumentoval takto: "Ja si myslím, že to v tejto lokalite nemá čo robiť. Je skôr oddychová, skôr turistická, ako priemyselná. Naruší to pohľad na krajinu, na obec a okolie."
Starosta obce očakával dostatočný počet zúčastnených referenda: "Výsledok nech je, aký chce, len nech rozhodnú občania." Rozhodli. Vlastne nerozhodli. Prišlo málo ľudí. Iba 48 percent oprávnených voličov. Z 376 platných odovzdaných hlasov bolo 297 proti. "Sme tam, kde sme boli pred pol rokom. Teraz je na poslancoch, aký postup zvolíme," skonštatoval deň po neúspešnom referende starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
