Korzár logo Korzár Spiš
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Z histórie rudného baníctva na Spiši časť 9

Banská Štiavnica bola v časoch najväčšej slávy známa v celej Európe najbohatšími baňami a technickým pokrokom zhmotneným v dôvtipných banských

strojoch. Sídlila tu prvá vysoká banícka škola na svete. V súdobých vzdelaneckých kruhoch mala Banská Štiavnica povesť lokality, ktorú vtedajší cestovatelia za poznaním nemohli obísť. Málokto však vie, že podobnú pozíciu mal aj Smolník, cieľ ciest vtedajších vzdelancov, mesto prírodných i ľudskou rukou vytvorených zázrakov.

SPIŠ. Prvú zmienku o osídlení v blízkosti Smolníckeho potoka obsahuje výsadná listina Ladislava IV. z roku 1287, ktorá popisuje ohraničenie gelnického chotára. Predpokladá sa, že Smolník ako osadu v mieste bohatého ložiska medených rúd založili Gelničania. Rýchlo nadobudla charakter mestečka, podriadeného spočiatku gelnickému richtárovi.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1327 získal Smolník mestské výsady, udelené kráľom Karolom Róbertom. Ním vyhotovená listina akceptuje služby hostí (nemeckých kolonistov) zo Smolníka Semelnechu a želá si, aby ešte usilovnejšie pokračovali vo svojej práci. Kráľ udelil Smolníčanom slobody a výsadné ustanovenia, aké užívali hostia v Banskej Štiavnici. Keď v roku 1325 kráľ reorganizoval mincovú správu v Uhorsku zavedením zlatých mincí, stal sa Smolník sídlom jednej z 10 nových mincových a banských komôr. Pod správu Smolníckej komory boli začlenené stolice Spiš, Abov, Šariš, Zemplín, Uh, Boršod a Heveš. Na čele mincovej komory stál komorský gróf (comes camerae). Okolo roku 1367 kráľ síce premiestnil sídlo mincovej komory do Košíc, ku koncu vlády Ľudovíta Veľkého (1342-1382) a za panovania Žigmunda Luxemburského (1387-1437) sa komora vrátila do Smolníka a razili sa tu strieborné mince. V roku 1332 udelil Karol Róbert mestu Smolník aj rozsiahle územie na úkor teritórií Gelnice a iných susedov (napríklad gemerských Bebekovcov a Jasovského konventu), čo vyvolalo neskôr násilné konflikty.

Skryť Vypnúť reklamu

Bohaté ložiská medi

Zázrakom Smolníka bol ojedinelý typ a bohatosť ložiska medi. Kým inde na Spiši sa úžitkové nerasty kumulovali v úzkych žilách, v Smolníckom údolí vychádzala na povrch mohutná zóna bridlíc impregnovaných zrniečkami pyritu a pretkaná množstvom drobných žiliek chalkopyritu. Ruda obsahovala aj zlato. Starí baníci tu mali k dispozícii rozsiahlu plochu pre povrchové, neskôr aj hlbinné dobývanie veľmi bohatej medenej rudy. Druhým zázrakom bola tunajšia banská voda, v ktorej sa železo menilo na meď. Dnes si tento proces vieme vysvetliť jednoduchým chemickým vzorcom, no vtedajší alchymisti v ňom videli potvrdenie svojich teórií o možnosti premeny kovov na zlato.

V 14. storočí sa Smolník rozvinul na jedno z najvýznamnejší uhorských banských miest. Ďalšie výsady mu udelil kráľ Žigmund v roku 1424, keď nariadil komorskému grófovi, zodpovednému za vyberanie kráľovskej dane, aby na základe starých výsad nevyberal od Smolníčanov, ani od im poddaných dedín kráľovskú daň. V druhej polovici 15. storočia baníctvo postihla kríza. Pod vplyvom vojnových udalostí a pobytu vojsk Jána Jiskru na Spiši sa stal Smolník zemepánskym mestečkom spišského hradného panstva. Podnikali tu aj Thurzovci (obnovili razenie mincí). V roku 1691 prešli smolnícke bane do rúk banského eráru (štátu) a spravovala ich priamo banská komora. Smolník sa stal centrom banskej administratívy a súdnictva. V roku 1698 tu zriadili Hlavný inšpektorský úrad a Hlavný banský súd, ktorému podliehali banské súdy v banských mestách východného Slovenska. Od začiatku 18. storočia znovu pôsobila v Smolníku mincovňa až do svojho zániku v roku 1817. Prvé medené mince so značkou "S" sa objavili v roku 1761. Najväčší rozkvet dosiahla mincovňa v posledných rokoch 18. a začiatkom 19. storočia, keď v budove bývalého komorského dvora (neskôr tabakovej továrne) pracovalo až 14 raziacich strojov a asi 500 ľudí. V druhej polovici 18. storočia po založení združenia Hornouhorské banské ťažiarstvo v roku 1748 sa v Smolníku znovu investovalo do banských zariadení. V roku 1768 vybudovali umelú zásobáreň vody pre potreby baní Uhornianske jazero, ktorú môžeme zaradiť medzi technické zázraky doby. Ku koncu 19. storočia Smolník začal strácať pozíciu bansko-administratívneho centra a v podstate zaniká aj ťažba medených rúd (ťaží sa len pyrit na výrobu kyseliny sírovej). V 20. storočí tu pôsobili Pyritsirokýzové, železo a medenorudné bane, úč. spol. v Smolníku, po 2. svetovej vojne Železorudné bane, š. p., Spišská Nová Ves, závod Smolník, až do zániku tunajších baní začiatkom 90. rokov 20. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

A posledný zo zázrakov? Krásne zachovalá starobylosť mestečka Smolník a staré banícke tradície, ktoré si tunajší obyvatelia zachovávajú ako odkaz svojich predkov.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 351
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 489
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 261
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 727
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 400
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 395
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 622
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 497
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 260
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 061
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Lekár Laho: Šéf lekárskej komory spôsobil zdravotníctvu problémy

Odmena 500 eur je pre mladých lekárov motivujúca, vraví Laho.

Lekár Ladislav Laho na archívnej fotografii.
Komentár Petra Schutza

Na prahu fiaska

Destabilizácia vládnutia je na vzostupe druhej vlny to posledné, čo si môžeme dovoliť.

Peter Schutz
Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.

Ilustračné foto.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop