bojov na európskych bojiskách dekrétom prvého povojnového prezidenta Československa Eduarda Beneša č. 100/1945 boli znárodnené aj bane.
SPIŠ. Správu nad znárodneným majetkom prevzali národné podniky, vznikajúce na základe výnosu ministra priemyslu zo začiatku roku 1946. Siedmeho marca 1946 zriadili národný podnik Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Do vienka dostal rozsiahlu majetkovú podstatu po 11 veľkých predvojnových spoločnostiach, pôsobiacich na Spiši a na Gemeri v oblasti baníctva a spracovania rúd (boli to Drevársky a banský priemysel, úč. spol. Bratislava, Varínske asfaltové a banské ťažiarstvo, úč. spol. Žilina, Krompašské závody na meď, úč. spol. Bratislava, Pyrit, sírokýzové, železo a medenorudné bane, úč. spol. Smolník, Mestské bane Dobšiná, Ruda, banské a hutnícke závody, úč. spol. Koterbachy, Účastinárska spoločnosť, predtým Coburg, banské a hutnícke závody Bratislava, Železiarne Podbrezová, úč. spol. Bratislava, Štátne banské a hutnícke závody Rožňava, Banská huť, banská a hutnícka spoločnosť Bratislava a Rimamuránsko-Šalgotarjánska železiarska úč. spol. Budapešť). Patrilo sem veľké množstvo baní, banských závodov a hút, viažucich sa na prevažne spišské a gemerské ložiská rúd.
Rušenie neefektívnych závodov
Po zložitých reorganizáciách a zrušení množstva neefektívnych závodov sa v roku 1963 vykryštalizovali základné závody podniku v Mlynkách, Slovinkách, Švábovciach, Nižnej Slanej, Rožňave, Rudňanoch a v Smolníku. Prehodnoteniu efektívnosti v polovici 60. rokov padli za obeť viaceré malé ložiská - boli zrušené bane a výrobne v Železníku, Luciabani, Drnave, Máriahute, Vlachove, Dobšinej, v Nálepkove, Dolnom Hrádku a v Čučme. V roku 1966 zanikol závod Mlynky, o tri roky neskôr štát prestal podporovať stratovú výrobu v bani na ťažbu mangánovej rudy vo Švábovciach. V roku 1969 vznikol Banskomontážny závod so sídlom v Spišskej Novej Vsi, zameraný na výrobu špecializovanej banskej a úpravárenskej techniky. Zložitými reorganizáciami prechádzal i samotný národný podnik ako celok - v roku 1950 sa rozdelil na Gemerské železorudné bane n. p. Rožňava, Mangánovorudné bane, n. p. Poprad a Spišské železorudné bane Spišská Nová Ves, v roku 1957 vznikol naviac samostatný podnik v Rudňanoch. Od roku 1958 sa obnovil pôvodný podnik Železorudné bane Spišská Nová Ves.
Štát baníctvo dotoval
Základným ekonomickým princípom jestvovania baníctva v rámci Železorudných baní bola podpora štátu pri dobývaní stratových ložísk železných a medených, do istého obdobia aj mangánových rúd, ktorých ložiskové parametre zaostávali za parametrami svetových ložísk a preto jednotkové náklady na vydobytie a spracovanie (úpravu) rúd značne prevyšovali úroveň svetových cien, určovaných trhovým mechanizmom v konkurenčnom prostredí v oblasti dobývania nerastov. V špecifických podmienkach takzvaného reálneho socializmu a na nepriateľské tábory rozdeleného sveta vtedajší štát dotoval stratové využívanie vlastného nerastného bohatstva formou takzvaných cenových dotácií. Zo surovín, produkovaných v Železorudných baniach, sa z tohto modelu vymykalo dobývanie barytu z rudnianskych ložísk, ktoré nebolo dotované.
Nebývalé investície
V 70. a 80.rokoch 20.storočia dosiahli Železorudné bane vrchol svojej činnosti, čo sa prejavilo nebývalým investovaním do prieskumu a otvárky nových ložísk, alebo nových častí rudných polí (v Rudňanoch, v Slovinkách, v Smolníku, v Nižnej Slanej, v Rožňave). Rovnako sa veľkolepo investovalo do kolosálnych výrobných komplexov, najmä v Rudňanoch (úpravarenský závod pri Markušovciach) a v Nižnej Slanej (praženie a peletizácia rúd, otvárka ložiska Kobeliarovo). Tento rozkvet však niesol v sebe zárodky budúcej krízy, vrcholiacej na konci 80. a na začiatku 90. rokov 20. storočia počas spoločenských zmien útlmom rudného baníctva. Po prechode na trhové podmienky a po ukončení dotovania baníctva železa a medi zanikli na Spiši všetky bane na ich ťažbu s výnimkou bane na baryt v Poráči.
Autor: Marián Jančura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
