Čechách a na Slovensku od 60. rokov minulého storočia. Výstava fotografií s názvom Romano Drom - Cesty Rómov bude verejnosti prístupná do konca októbra.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Eva Davidová pricestovala na Spiš na otvorenie výstavy, ktorá je sprievodným podujatím Rómskeho filmového festivalu Kalo čangalo. Jeho organizátori jej na otvorení udelili Cenu Martina Slivku 2008 za celoživotné dielo v oblasti romológie a za dokumentáciu života a kultúry Rómov.
"Nebudem veľa hovoriť. Prišla som sa vám prihovoriť fotografiami. To je moje posolstvo. Posolstvo bez slov," povedala na vernisáži výstavy čiernobielych fotografií, na ktorých zachytila aj Rómov zo spišských osád z Betlanoviec či Hrabušíc.
Od krojov ku kolibám
Davidová sa s Rómami prvýkrát stretla ako 20-ročná vysokoškoláčka počas prázdnin na Slovensku. Ako študentku etnografie ju zaujala dedinka Polomka na Horehroní. "Vtedy tam ´gadžovia´ chodili v krojoch, tkali na krosnách a vyšívali. Druhýkrát som tam prišla cez prázdniny v zime 1955. Prišla som na koniec dediny a tam vidím druhú dedinku s malými drevenými kolibami. Ako dievča z Prahy som o Rómoch, o Cigánoch - ako sa vtedy hovorilo - nič nevedela. Ťahalo ma to tam a oni ma tak krásne ľudsky prijali, že to bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Vrátila som sa do Prahy a začala som hľadať všetko o Rómoch, no žiadne knihy neboli. Mala som s tým problémy doma aj na fakulte, vraveli mi Rómovia, to nie je téma. Ale ja som tak nejako cítila, že to je moja cesta, že je to správne," hovorí o začiatku svojej cesty spoznávania života a kultúry českých i slovenských Rómov.
Nielen cvak-cvak
Ako študentka začala chodiť do osád na východnom Slovensku, často bola v Trebišove, kde bola vtedy najväčšia osada so 750 Rómami. Napísala o nej svoju druhú diplomovú prácu. A súčasne s výskumom začala fotografovať. "Nikdy som nefotila tak, ako dnes niektorí fotografovia, prídu, urobia cvak-cvak a hneď idú preč. Som proti tomu. Jedine vtedy, ak ma príjmu, až potom vyberiem fotoaparát," vysvetľuje svoje princípy E. Davidová.
Fotoaparátom zachytila dnes už nejestvujúce kočovné tábory olašských Rómov či vysídlené dediny v šumavskom pohraničí, kam prišli žiť rómske rodiny. "Sú to dokumenty doby, ktorá už neexistuje," vraví o fotkách z polovice minulého storočia. Dodáva, že odvtedy sa veľa vecí zmenilo. "Niektorí majú postavené veľké domy, aj v osadách je väčšia sociálna rozvrstvennosť, ale ako vieme, je veľa rómskych osád, ktoré sú takmer rovnaké, ľudia tam dodnes žijú v kolibách. Keď sa vzájomne nebudú Rómovia so Slovákmi lepšie poznať a nebudú chcieť navzájom sa pochopiť, tak tá cesta bude ešte ťažká," predpovedá autorka.
Zo Spišskej Novej Vsi by mala výstava poputovať do Varšavy.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
