lesných pozemkov s rozlohou dvetisíc hektárov, ktorý sa nachádza vo vojenskom obvode Javorina. Mesto Levoča tvrdí, že Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik Pliešovce, tri roky neoprávnene užívali tieto pozemky. Podľa tvrdenia mesta Levoča sa táto štátna organizácia neprávom obohatila.
LEVOČA. Mesto Levoča, ktoré je vlastníkom pozemkov, žiada náhradu 10 miliónov korún. „Táto suma je odvodená od nájmu," uviedol právny zástupca mesta Štefan Kamenický. Levočania však súdny spor na Slovensku prehrali, neúspešné bolo aj mimoriadne dovolanie Generálnemu prokurátorovi SR. Levočania preto po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov využívajú poslednú možnosť - Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Najprv sa súdili o vlastnícke práva
Spor o lesné pozemky má bohatú históriu. Mesto sa najprv súdilo o vlastnícke práva. „Tieto lesné majetky vlastnilo mesto niekedy od 13. storočia do roku 1953. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 sa začalo mesto Levoča domáhať svojich vlastníckych práv. Spomínaných 2-tisíc hektárov je v pozemkovej knihe zapísaných ako starousadlé meštianstvo, preto sa stalo predmetom súdneho sporu medzi mestom Levoča a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom obrany SR," uviedol Š. Kamenický.
Komplikovaný súdny spor trval od roku 1996 do roku 2000. Najvyšší súd SR rozhodol, že vlastníkom je mesto Levoča. Túto skutočnosť pokladá právny zástupca mesta Levoča za veľmi dôležitý úspech.
Nielen ťažba, ale aj náklady
„Štát tri roky profitoval z tohto lesného majetku," uviedol Š. Kamenický. Nasledoval ďalší súdny spor, v ňom však už mesto nemalo taký úspech, ako pri určení vlastníctva.
„Vojenské lesy a majetky SR ako správca majetku štátu nič neporušili, správali sa v súlade s platnými zákonmi. Hospodárenie v lese nezahŕňa len ťažbu dreva, z ktorej by mohol byť zisk, ale aj ochranu lesov, zalesňovanie a obnovu lesných porastov, s čím sú spojené vysoké náklady. Takže hovoriť o akomsi zisku, ktorým sa mesto Levoča oháňa, je viac než diskutabilné," oponuje právna zástupkyňa druhej strany Renáta Barbušová.
Spätné vlastníctvo
Obidva slovenské súdy, okresný vo Zvolene a krajský v Banskej Bystrici, sa zhodli v právnom názore, že mesto Levoča síce nadobudlo vlastníctvo k predmetným lesným pozemkom zo zákona, avšak toto vlastníctvo nadobudlo spätne. Princíp retroaktivity, teda spätnej účinnosti právnej normy, je v právnom štáte zakázaný.
Európsky súd pre ľudské práva potvrdil prijatie sťažnosti zo strany mesta Levoča. Zatiaľ nie je známe, kedy sa sťažnosťou budú zaoberať. Ako pre Korzár uviedol levočský primátor Miroslav Vilkovský (Smer, SNS, HZDS, SF, Nádej), mesto má zatiaľ v tejto súvislosti priame náklady vo výške 100-tisíc korún.
--- FAKTY ---
Čo je ESĽP
n Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodný súd sídliaci v Štrasburgu. Tvoria ho sudcovia, ich počet sa zhoduje s počtom členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súčasnosti je ich štyridsaťpäť.
n Európsky dohovor o ľudských právach je medzinárodná zmluva, ktorú môžu podpísať len členské štáty Rady Európy. Dohovor, ktorý zriaďuje Súd a stanovuje pravidlá jeho činnosti, obsahuje zoznam práv a záruk, ktoré sa štáty zaviazali rešpektovať. Sudcovia zasadajú v Súde ako súkromné osoby a nezastupujú žiaden štát. Pri skúmaní sťažností Súdu asistuje Kancelária súdu, ktorá je zložená prevažne z právnikov pochádzajúcich zo všetkých členských štátov (známych aj ako právni tajomníci). Títo sú úplne nezávislí od krajiny svojho pôvodu a nezastupujú ani sťažovateľov, ani štáty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
