UNIKÁT SÍDLI V BRUTOVSKEJ DREVENICI
MONIKA TOPORCEROVÁ
V jednej z dreveníc v Brutovciach v Levočských vrchoch je unikátne múzeum. Nemá určené otváracie hodiny, ani vstupné. Výrobca píšťal a muzikant Michal Smetanka v ňom víta každého, kto sa zaujíma o ľudové nástroje. Okrem píšťal typických pre Levočské vrchy a východné Slovensko tu možno vidieť hudobné nástroje z Austrálie, Egypta, Thajska, Arménska či Írska. Na každom z nich dokáže M. Smetanka zahrať. Ako vraví, hodnota jeho zbierky je v peniazoch nevyčísliteľná.
BRUTOVCE. Smetankovo múzeum ľudových nástrojov nemá reklamu, ani navigačné cedule pre návštevníkov. Tí si však cestu sem nájdu. Píšťalkára pozná v Brutovciach každý a ochotne záujemcom poradí, kadiaľ do ojedinelého múzea. Koľko hudobných nástrojov tu možno vidieť, to ich majiteľ nevie. Nemá ich zrátané. "Nechytám sa na národné múzeum. Zatiaľ," usmieva sa M. Smetanka.
Vzácne exponáty
V jeho zbierke dominujú vzduchozvučné, aerofonické hudobné nástroje. "Zbieram všetko, čo mi pripomína našu ľudovú kultúru, väčšinou píšťaly, ale sú tu aj husle, bubny, gajdy. Myšlienka na múzeum vznikla jednoducho už som nevedel, kam so všetkými nástrojmi, ktoré som skladoval kade-tade. Tak som zreparoval chalúpku a začal som ich rozvešiavať po stenách a umiestňovať v priestore," opisuje zrod unikátneho múzea.
Za etnograficky najhodnotnejšie považuje pastierske hudobné nástroje. "Jedným z pre mňa najvzácnejších nástrojov je gajdica, hudobný nástroj východoslovenských bačov. Pochádza z horného Potorysia, ale hrávalo sa na nej aj tu, v Levočských vrchoch. Vzácna je aj tým, že ju mám od posledného žijúceho výrobcu týchto nástrojov, pána Andreja Mizeráka. Druhou vzácnosťou je šesťdierková valaská píšťala, pochádza z Brutoviec, kde žili poslední dvaja výrobcovia a hráči na tieto nástroje Gercheľ Biroščák a Domin Popovič," predstavuje vzácne exponáty, pripomínajúce dnes už takmer zabudnuté zvyky a spôsob života.
Kus Austrálie, aj Balkánu
Okrem slovenských píšťal M. Smetanka rád ukáže návštevníkom aj hudobné nástroje zo zahraničia. Niektoré si priniesol zo svojich ciest, iné mu darovali z potuliek po svete priatelia. "Veľmi si vážim didgeridoo (čítaj dydžeridu pozn. red.), ktorú mi priateľ doniesol z Austrálie, je z eukalyptového dreva," ukazuje na dlhú trúbu vydávajúcu nezvyčajný zvuk. Na stenách visia píšťaly z Balkánu, z Egypta, Thajska, Barmy, Arménska, Náhorného Karabachu, škótske, írske aj naše gajdy.
Vzácnosťou je drumbľa z doby železnej, získaná výmenou z jednej archeologickej zbierky, dokazujúca záľubu v hudbe už u našich prapredkov. Na prvý pohľad upútajú aj šamanské bubny, presná replika afrického jednohlavového bubna s ornamentami, či sýrsky bubon - keramický potiahnutý kozou kožou. "Od nás mám veľmi vzácnu citaru a detský cimbal, ktorý dnes možno vidieť už len v múzeu. Nikoho som na to nevidel hrať, iba v starých dokumentoch. Vzácne sú aj
husličky z Brutoviec, na ktoré muzikanti nielen hrávali, ale dokázali ich aj reparovať a sčasti aj vyrobiť," predstavuje ďalšie unikáty svojej zbierky.
Nevyčísliteľná hodnota
Tak, ako nemá M. Smetanka zrátaný počet hudobných nástrojov, rovnako neráta ani ich cenu v peniazoch. Na otázku, akú hodnotu má pre neho táto zbierka, odpovedá slovami: "Keby sme to spočítali ako v predajni hudobných nástrojov, bolo by to rádovo niekoľko tisíc korún, keby sme to spočítali ako historici, bolo by to rádovo trochu viac. Ale pre človeka, ktorý má záľubu v typických starých a takýchto 'ošahaných' nástrojoch, je to nevyčísliteľná hodnota."
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
