to pomôže?
PREŠOV. Nedávne povodne, tak ako každý rok, postihli aj obec Nižný Slavkov. Keďže však v obci začali tohto roku s výstavbou regulácie toku Torysy, dravá voda im nenarobila také rozsiahle škody ako v minulosti. Starosta obce Jozef Kamenický však ešte plánuje nad obcou vybudovať suché poldre. "Tie by mali najväčší nápor vody zadržať," domnieva sa starosta.
Či to nebudú vyhodené peniaze sme sa opýtali odborníka na vodné hospodárstvo Michala Kravčíka z mimovládnej organizácie Ľudia a voda. Podľa neho budovanie suchých poldrov nad obcami znamená sploštenie povodňovej vlny. Okrem protipovodňovej ochrany sa získa aj dodatočný zdroj úžitkovej vody pre obdobie jej nedostatku, doplnením zásob podzemných vôd, podporou biologickej rozmanitosti, rekreačnými možnosťami a priaznivými mikroklimatickými účinkami. "Budovanie suchých poldrov treba v tomto zmysle vítať," odpovedá.
Na otázku, či sa dá rozsiahlym povodniam zabrániť, uvádza, že okrem usmernenia stavebného rozvoja zátopových území, povodňových hlásení či ovplyvňovaní zmien klímy, existujú tri základné možnosti fyzických opatrení protipovodňovej prevencie a ochrany. "Je to zníženie povrchového odtoku dažďovej vody, zväčšenie schopnosti jej zadržania a zvýšenie prietokovej kapacity koryta toku. Je trestuhodné, že sa nevyužívajú," dodáva.
Za povodne môže aj človek
Príčinu povodní vidí v kombinácii viacerých prírodných podmienok i činnosťou človeka: "Ide o paradoxne dlhodobé odvodňovanie urbanizáciou, poľnohospodárskou činnosťou, reguláciou tokov, vysúšaním mokradí, a podobne." Tie znižujú vsakovanie a výpar, zvyšujú odtok vody z krajiny.
Osud slnečného žiarenia, ktoré dopadne na krajinu závisí od vody. Ak vody v krajine nie je dostatok, veľká časť slnečnej energie sa nemôže spotrebovať na výpar, ale mení sa na citeľné teplo. Ide o obrovské množstvá tepla.
"Ak slnečné žiarenie dopadá na odvodnenú plochu napríklad v mestskej zástavbe, podiel slnečného žiarenia, ktoré sa premieňa na teplo, môže byť okolo 80-percentný. To za letného dňa predstavuje 4 až 5 kilowatthodín na meter štvorcový, zodpovedá to energetickému obsahu 1 kilogramu uhlia. Na odvodnenej ploche 100 hektárov sa uvoľňuje počas jediného slnečného dňa energia porovnateľná s energiou, ktorá sa uvoľní dokonalým spálením 750 až 1 000 ton uhlia! Teplejší vzduch nad suchými a horúcimi mestskými a poľnohospodárskymi platňami vytláča zrážkovú činnosť do chladnejšieho prostredia tvoreného lesnými a vodnými útvarmi, či do polôh s vyššou nadmorskou výškou. Ich vzájomné pôsobenie spôsobuje koncentráciu mračien nad uvedenými oblasťami. Voda z nich takto vo veľkej miere spadne v chladnejších oblastiach, kde vznikajú tragické povodňové vlny," vysvetľuje Kravčík.
Výrub lesov krajine škodí
Podľa obyvateľov často postihnutých obcí povodňami pod Čergovom je jednou z príčin aj nekontrolovaný výrub stromov. Kravčík hovorí, že stromy a les plnia funkciu protipovodňovej prevencie viacerými spôsobmi. Les je ako špongia. Zadrží a odparí viac vody ako poľnohospodárska pôda, preto sa pri premene lesa na pôdu zvyšuje odtok vody z krajiny.
"Štúdium riečnych nív ukazuje, že od poslednej doby ľadovej sa v našom geografickom priestore povodne objavujú najmä posledných tisíc rokov, čo korešponduje s obdobím odlesňovania." Stromy majú popri znižovaní povrchového odtoku významnú mikroklimatickú funkciu, ktorá zmierňuje vytváranie "horúcich platní" v krajine. Strom s priemerom koruny 10 metrov, ak je dobre zásobený vodou, vyparí za deň až 400 litrov vody. Na to spotrebuje približne 280 kilowatthodín slnečnej energie, z ktorej by sa inak veľká časť premenila na citeľné teplo. "To je výkon porovnateľný s viac než 10 klimatizačnými jednotkami. Slnečná energia viazaná vo vodnej pare sa prenáša ďalej a uvoľňuje sa až pri jej kondenzácii na chladných miestach. Vyrovnávajú sa tak teploty v čase, čo bráni vyššie spomínanému mechanizmu koncentrácie oblakov nad jedným miestom vplyvom horúcich výstupných prúdov vzduchu."
Dôležitý je aj spôsob orby
Pýtali sme sa aj na názor starých ľudí, ktorí tvrdia, že poľnohospodári robia chybu pri pozdĺžnom spôsobe orby pôdy na svahoch. "Na spôsobe obhospodarovania pôdy veľmi záleží. Fotografie poľnohospodárskej krajiny pred kolektivizáciou ukazujú krajinu členenú mnohými medzami, terénnymi nerovnosťami, cestičkami, terasami na svahoch. Sledovalo vrstevnice a zamedzovalo rýchly odtok vody z pôdy a v neposlednom rade eróziu."
Rozoranie medzí, scelenie pôdy, oranie po svahu, ktoré by si v minulosti žiadny gazda nedovolil, spôsobuje rýchly povrchový odtok vody a eróziu: "O múdrosti našich starých otcov svedčí príklad niektorých častí Sedmohradska , kde sa dodnes zachovali terasovité štruktúry. Napriek skutočnosti, že väčšina tamojších vodných tokov nie je regulovaná, táto časť Rumunska nebýva postihnutá povodňami ani v čase, keď zvyšok krajiny s ničivými povodňami zápasí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
