ktorý si žiada riešenie. Takéto malé samosprávy si nevedia pomôcť. Jedným z možných riešení by mohlo byť spájanie obcí. Tento proces by znížil plytvanie s verejným zdrojmi a umelým udržiavaním malých obcí. Veď aký zmysel má taká obecná samospráva, ktorej väčšinu rozpočtu zhltne plat starostu a prevádzka úradu?
S týmto problémom si postupne poradili aj v Dánsku. Tam v priebehu pätnástich rokov dokázali znížiť počet samospráv z takmer 1 388 na 275, jednu teraz tvorí priemerne 14-tisíc obyvateľov. Dediny sa spojili a boli schopné vyvíjať ekonomickú aktivitu a svoj vlastný rozvoj. Obce musia pochopiť, že peniaze, ktoré zo svojho rozpočtu dávajú na chod úradu a platy, môžu mať podobu kvalitných a rôznorodých služieb.
Samospráva na Slovensku prešla v priebehu posledných 10 rokov niekoľkými zmenami. Štát na ňu presunul viac ako 450 kompetencií, čím im prihral aj zodpovednosť a verejnú kontrolu. Boli zriadené samosprávne kraje, ktoré sú partnermi obcí a miest pri riešení otázok svojho ekonomického aj spoločenského rozvoja. Ďalšou na rade je komunálna reforma. Či však nájdu politici odvahu riešiť aj problémy malých dedín, je však dnes viac než otázne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš