ERIKA KARASOVA, erika.karasovakorzar.sk
Na Spiši pribudol fenomén, ktorý určite prispeje k rozvoju cestovného ruchu. Austrálsky umelec svetového mena Andrew Rogers pod Spišským hradom postavil geoglyf v tvare keltského koňa. Dielo stálo do 10 miliónov korún a náklady si umelec hradil z vlastného vrecka. Otázkou ostáva, aký bude ďalší osud tohto jedinečného diela.
Kto bude strážiť milióny pod Spišským hradom?
SPIŠSKÝ HRAD. Keltský kôň má rozlohu sto krát sto metrov. Múr vysoký asi jeden meter je postavený z travertínu. Ide o takzvaný suchý múr, kamene sú voľne položené na sebe, v presnej línií vytvárajú geoglyf. Tvorcovia nepoužili maltu, či iný spojovací materiál.
Necháva to na osud
Vcelku zaujímavý postoj samotného austrálskeho umelca nám tlmočil Igor Ľudma z občianskeho združenia Land Art, ktorý A. Rogersa zastupuje. "Pri stavbe geoglyfu vychádzal z prírodných daností, čiže nechcel sa dopustiť žiadnych takzvaných násilností," povedal I. Ľudma na margo múru. V prípade jeho budúcnosti sa umelec vraj spolieha na osud. "Keď ho rozkradnú, asi to tak má byť, je to jeho osud," dodal I. Ľudma.
Nehľadajte za tým majetok
Dielo umelec symbolicky odovzdal mestu Spišské Podhradie, v katastri ktorého sa keltský kôň nachádza. Zástupca primátora Štefan Mačuga (KDH) zastáva podobný názor, všetko je v rukách osudu. "Dielo sa podarilo, a to je hlavné. Má príznačný názov Rytmus života. Podľa mňa, tak ako na život, na toto dielo budú pôsobiť rôzne činitele, preto tu asi nebude na veky. Autor mal myšlienku, prišiel k nám, vytvoril dielo a treba to už nechať na čas, čo s ním bude. Hovoriť v tomto prípade o miliónoch a hľadať za tým majetok nie je podľa mňa správne," povedal pre Korzár Š. Mačuga. Ako ďalej dodal, pozitívom je, že kôň sa nachádza na relatívne neprístupnom mieste.
Strážiť by mala polícia
Kôň sčasti zasahuje aj do katastra obce Žehra. Starosta Marián Mižigár (NEKA) si myslí, že tak unikátne dielo by mala strážiť polícia. Za svojich obyvateľov, a to 1 400 Rómov v osade Dreveník, starosta ručí. "Keď tam niekto bude kradnúť, tak určite nie Rómovia, načo by im bol kameň? Áno, Rómovia kradnú, ale keď im doma plače od hladu 5 detí, nemajú inú možnosť. Vtedy sa však zameriavajú na stravu," tvrdí nám žehriansky starosta.
Pracovať mali iba najchudobnejší
Autor diela sa do povedomia miestnych osadníkov zapísal vskutku ako ľudomil. "Prešiel so mnou osadu a dal si podmienku, že na stavbe majú pracovať tí najchudobnejší Rómovia, chcel im dať zarobiť," dodal M. Mižigar. Miestni muži si pri nosení kameňa zarobili denne od 700 do 1 200 korún. "Vyplácal nás na ruku každý druhý deň. Bol aj u nás doma na oslave pri príležitosti prvého svätého prijímania môjho syna," povedal nám jeden z robotníkov, starostov menovec, Marián Mižigár.
Kvôli práci sa pobili
O prácu medzi Rómami bol veľký záujem, miestni sa dokonca aj kvôli tomu pobili. Pracovať chceli aj osadníci mladší ako 18 rokov. "Viete, ako je to medzi Rómami, keď sa im niečo nepáči, nevedia o tom hovoriť pokojne, ale kričia," vysvetlil žehriansky starosta.
Do rámčeka prosím
Na stavbu geoglyfu autorský tím použil 3 tony travertínu z miestneho lomu. Pracovalo sa dvanásť dní po desať hodín. Každý deň pracovalo na stavbe minimálne 50 mužov. Náklady I. Ľudma nechce prezradiť, pretože si to nepraje A. Rogers. "Boli to jeho zdroje, od slovenského štátu nedostal ani korunu a vlastne ani žiadne peniaze nežiadal," vysvetlil nám I. Ľudma. Podľa jeho slov však išlo o niekoľko miliónov korún.
Slovensko je v poradí jedenásta krajina, kde umelec staval geoglyf. Podobné diela sa nachádzajú napríklad v Turecku, Číne či Srí Lanke.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
