Voľa (mestská časť Spišských Vlách). Ročne tak obec na odpadoch doplatí 360-tisíc korún. Poplatok na osobu a deň je pritom iba 50 halierov. V osade je takmer stopercentná nezamestnanosť a výber poplatkov je doslova bojom s veternými mlynmi. Vedenie obce uvažuje o separácii. Žehra má v súčasnosti 1 600 obyvateľov, z toho 1 200 je Rómov.
ŽEHRA/DOBRÁ VOĽA. Podľa slov starostu Mariána Mižigára (NEKA), dlh na nájomnom v osade sa vyšplhal na takmer 2,5 milióna korún. V tom sú započítané aj poplatky za vodu a odpad. Už kvôli nedoplatkom za vodu obec odpojila päticu rodín. V týchto dňoch išlo ďalších 50 výziev na úhradu nedoplatkov. Rovnaká situácia je aj s odpadmi. Nájomníci jednoducho neplatia. Pred niekoľkými dňami v osade spustili jarné upratovanie.
"Odpadu je menej, vyzerá to slušne. Odpadu bolo viac ako dosť. Jednoducho, "bordel" musel ísť preč," uviedol M. Mižigár. Vybrať od ľudí poplatky za odpad je komplikované. Preto už požiadali Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, aby nájomné, vrátane odpadových poplatkov, išlo cez inštitút osobitého príjemcu. "Neostáva nám nič iné. Chceme, aby si ľudia plnili svoje povinnosti. Každý v tomto štáte si ich musí plniť bez výnimky. Chceme naučiť ľudí disciplíne i poriadku. Nemôžu iba dostávať, musia si plniť najprv povinnosti," razantne zdôraznil M. Mižigár.
Nemajú na zaplatenie
Marián Pokuta dlhé roky pracoval ako murár. Dnes je odkázaný na sociálnu dávku 1 700 korún. Nájomné v byte je 400 korún. Ako tvrdí, z toľkých peňazí to nedokáže zvládnuť. "Aj by som si platil, kedy som mal z čoho," tvrdil. Rovnakú rétoriku má väčšina obyvateľov osady. Hoci niektorí z nich dostávajú príspevok na bývanie, peniaze tečú úplne inam. Na nájomné a s ním spojené poplatky im tak neostáva.
Rómovia budú separovať
Podľa zákona o odpadoch samosprávy po prvom januári 2010 budú povinné separovať odpad. Separácia v rómskych osadách je však veľkým otáznikom. Produkcia komunálneho odpadu je v osadách veľmi vysoká. Zo žehrianskej osady vyviezli niekoľko kontajnerov odpadu. Ako zo skúsenosti vyplýva, ten odtiaľ dostali iba načas. Je otázkou času, kedy sa tam "vráti".
V samotnej obci Žehra v súčasnosti odpad neseparujú, no jeho triedenie plánujú rozbehnúť. Separáciu v rómskej osade Dobrá Voľa M. Mižigár nevidí v negatívnom svetle. "Momentálne na to však nemáme dostatok peňazí. Verím, že sa nám na budúci rok podarí rozbehnúť separáciu v obci i v osade a že sa to ujme," uviedol.
Priatelia zeme: Rómovia majú vzťah k triedeniu
Separovanie v rómskych osadách je špecifickou záležitosťou, no podľa slov predsedu OZ Priatelia Zeme SPZ Košice Ladislava Hegyiho, má význam. "Separácia má zmysel a v dnešnom šase je nevyhnutná a povinná zo strany samospráv. Otázkou nie je či odpad triediť v rómskej či nerómskej obci. Baviť sa možno na úrovni kvality separácie. Príkladom je aj obec Raslavice v Bardejovskom okrese, kde sme pomáhali rozbehnúť triedenie komunálneho odpadu s ťažiskom práve v rómskej osade. So skúsenosti vieme, že Rómovia dokonca lepšie triedili odpad, ako ľudia v samotnej obci, triedili viac zložiek odpadu aj bioodpad. Dokonca jeden Róm sa zamestnal spolu s telesne postihnutým občanom obce na miestnom kompostovisku. Dovolím si tvrdiť, že niektorí Rómovia majú dokonca lepší vzťah k triedeniu, ako ostatní," uviedol L. Hegyi.
Ako zdôraznil, dôležité je Rómom správne podať technológiu a význam triedenia komunálneho odpadu i výhody z nej plynúce: "Separovanie v rómskych osadách je určite efektívne. Nie je to o tom, ako sa niečo nedá, ale o kreativite a snahe separovať. Veď len v susednom Nemecku či Rakúsku odpad trieda všetci bez rozdielu."
Slovensko na chvoste v seperácii
Svetlým príkladom úspešnej separácie je aj mesto Palárikovo. Podľa L. Hegyiho sa tu vďaka triedeniu za posledných šesť rokov znížilo množstvo komunálneho odpadu o 72 percent a odpad triedi 97 percent obyvateľov mesta. Palárikovo sa tak stalo najlepšie triediacim mestom v Európskej únii. "Bohužiaľ, Slovensko ešte vždy v separácii komunálneho odpadu zaostáva. V rámci EÚ je striedavo na druhom a treťom mieste od konca. Podpísali sa pod to aj nízke príspevky na triedenie odpadu, slabší zákon s nedostatočnou kontrolou v povinnosti separovať i nízke sankcie. Napr. aj príspevok na separáciu pre obce od priemyselných podnikov je iba na úrovni 1 300 až 1 800 korún za tonu odpadu, čo je veľmi nízke. Pre porovnanie v susednej Českej republike je to takmer 6 000 korún," dodal predseda OZ Priatelia Zeme SPZ.
Mária ŠIMOŇÁKOVÁ
maria.simonakovakorzar.sk
ANKETA
n Anna Horváthová sa triedeniu odpadu nebráni. "Keď nám tu dajú kontajnery a ukážu kde čo máme dávať budeme to triediť," zdôraznila.
n M. Pokuta je rovnakého názoru. "Viem, že v meste ľudia sklo a fľaše od vody ukladajú do rôznych kontajnerov. Tak aj my to budeme takto robiť."
n Gejza Dunka priznal, že nevie čo je to triedenie odpadu, ale: "keď budem musieť triediť, tak budem," dodal.
(šim)
Autor: POPRAD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
