TOMÁŠ TIŠŤAN, tomas.tistankorzar.sk
Odchádzajúca zimná sezóna bola vo Vysokých Tatrách horšia ako predošlé. Očakávania tučných tržieb a návalu turistov zmarilo počasie. Na nasledujúcu zimu sa už Tatranci chcú pred vrtochmi prírody poistiť novými zjazdovkami a ďalším investovaním do snežných diel. Pribudnúť by mali aj špeciálne protivetrové lanovky s dvojitým lanom.
VYSOKÉ TATRY. Aj keď podľa oficiálneho hodnotenia zimnej sezóny stavovským Združením cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR) lyžiarske strediská pred zimou investovali do nových snežných diel, nestačilo to. "Hoci sezóna začala 10. novembra historicky najskoršou lyžovačkou vôbec, celkovo ju hodnotíme ako slabšiu. Problémy spôsobili nedostatok snehu a množstvo veterných dní," hovorí riaditeľ ZCR Peter Chudý.
Najhoršie v Lomnici
Najhoršie obišlo lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica. "Ani jediný raz sa nám nepodarilo spojazdniť zjazdovku zo Štartu do Tatranskej Lomnice. To isté platí o trati z Hrebienka do Smokovca," opisuje následky nedostatku snehu Danka Velecká z Tatranských lanových dráh (TLD). Smokovecká sánkarská dráha bola zase v prevádzke len necelých sedem dní. Sánky sú populárne najmä medzi návštevníkmi, ktorí nezvládajú strmé náročné zjazdovky.
Nemohli premávať lanovky
Vrásky tentoraz spôsoboval aj vietor. "Celý január a február fúkal tak silno, že sme často nemohli vôbec púšťať lanovky na Skalnaté Pleso. Štvrtinu tohto obdobia sme štartovali až po 11. hodine, čo je už pre lyžiarov neskoro," dodáva Velecká. TLD v takých prípadoch dopravovali lyžiarov autobusmi na iné svahy. Oproti minulej zime tak TLD prepravili o 30 percent lyžiarov menej. "Ide o citeľný pokles," povedala Velecká.
Lanovka s dvojitým lanom
TLD sa chcú na budúcu zimu proti rozmarom počasia poistiť. Zjazdovky v okolí Štartu budú plne zasnežované. Doteraz na svah mierili len doplnkové snežné delá. Pribudnú i úplne nové zjazdovky. "Celkovo spojazdníme v oblasti Tatranskej Lomnice šesť kilometrov nových, plne zasnežovaných zjazdoviek. Jedna z nich sa zo Štartu bude napájať na svah Jamy," upresňuje Velecká. Neskôr chce jej spoločnosť na Skalnaté Pleso nasadiť lanovku s dvojitým lanom. Špeciálna technológia umožňuje takejto lanovke premávku aj počas silnejšieho vetra.
Výška výhodou
Bez väčších problémov prebehla sezóna na Štrbskom Plese. Tomuto stredisku hrá do karát veľká nadmorská výška. "V čase globálneho otepľovania práve vysoko položené strediská budú zárukou lyžovačky počas celej zimy," povedal technický riaditeľ tamojšieho lyžiarskeho areálu Ján Gavalier.
Rusov o 40 percent menej
Témou tejto zimy bol vplyv nášho vstupu do Schengenu na návštevnosť lyžiarov z Ruska a Ukrajiny. Občanom týchto krajín to totiž skomplikovalo vybavovanie víz. Aj keď štatistiky ZCR hovoria o ich zhruba rovnakom podiele na celkovom počte ubytovaných hostí, v absolútnych číslach východných Slovanov v Tatrách ubudlo.
"Oproti minulej zime ich na našom letisku pristálo o 38 percent menej," informoval Juraj Rokfalusy z Letiska Poprad-Tatry. Podľa neho pokles spôsobilo spojenie nedostatku snehu a Schengenu.
Podobný pokles zaznamenali cestovné kancelárie u autobusových zájazdov z Ukrajiny. "Pokles z rusky hovoriacich krajín však nahradil nárast turistov z Pobaltia a prekvapujúco z Rumunska," doplnil riaditeľ ZCR P. Chudý.
* * *
FAKTY
Pokles obsadenosti tatranských hotelov
zima 2006/07 zima 2007/08
n Hotely nad 80 lôžok 68,1 % 67,8 %
n Hotely pod 80 lôžok 44,3 % 42,1 %
n Ubytovanie v súkromí 35,6 % 28,4 %
*Zdroj ZCR Vysoké Tatry údaje výberového prieskumu v období 1. 1. až 31. 3. 2008
* * *
AKO NA TO
Zákazníkov prilákali benzínom
n Časť Tatrancov vidí problém svojho mesta v minime možností iného ako športového vyžitia. "Kým v uliciach poľského Zakopaneho to žije a je rušno, na našej strane je mŕtvo. Okrem posedenia v reštaurácii sa tu po lyžovačke nedá robiť takmer nič iné," uvažuje Radoslav Polorecký. Ako stánkového predajcu suvenírov a zimných hábov ho škrelo, že miestny trh si nikto nevšíma. "Ľudia sa z lyžovačky vracajú až po piatej hodine, kedy je v zime tma. V trhových stánkov nie je k dispozícii žiadna elektrina, osvetľujú nás len pouličné lampy," vysvetľuje Polorecký. Ten napokon kúpil benzinový agregát na výrobu elektriny. "Farebnými a blikajúcimi svetlami sme osvetlili celé trhovisko. Hoci nás to stálo dva litre benzínu za hodinu, kvôli húfom ľudí, čo začali prichádzať, sa to vyplatilo," dodáva Polorecký.
n Napriek zaznamenanému úspechu by mestský správca trhoviska mohol zvážiť investíciu do elektrických prípojok. Vyrábať elektrinu v národnom parku benzínovými motormi nemusí byť tá najlepšia voľba.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš