PETER RINDOŠ, peter.rindoskorzar.sk
Vzdialená od ľudí, žijúca hlboko v lese. Osamotená, iba s piatimi psíkmi. Takto v drevenej chatrči žije starenka Hanka Jendrejčáková. Na život na lazoch je zvyknutá. Bodaj by nie. Strávila tu celých 79 rokov svojho bytia. Výročie narodenín si starenka z Haligoviec na Zamagurí pripomína v týchto dňoch.
HALIGOVCE. Navonok ide o obyčajnú a bežnú ženu. Podobnú mnohým, ktorí na svoju mladosť už iba spomínajú a o dnešnom svete hovoria ako o prekliatom a teda zlom. Pani Hanka je však v niečom iná. Hovoria o nej ako o bylinkárke, ďalší ako o čarodejnici. Ona však seba neradí nikam. Hovorí, že iba pomáha ľuďom pred zlými vplyvmi. Z tela človeka vyháňa čary. "Aby sa vám neporobilo," vysvetľuje.
Varuje pred osudom
Za vdovou z Haligoviec dodnes prišli stovky, ba možno aj tisícky ľudí. Žiadajú o pomoc pri chorobách, životných osudoch. Chcú byť odkliati od všetkého zlého, aj od toho, čo ich ešte len čaká. Niektorí tu hľadajú útočisko vo vlastnej bezradnosti, ďalším ide o exotiku, či zábavu, iní nachádzajú pri viere v starenkine schopnosti vlastný telesný i duševný pokoj. "Dnes vám lekári nepomôžu. Ja vás však vyliečim. Tiež vás viem varovať pred zlými ľuďmi i nástrahami, ktoré vás čakajú," pripomína viackrát svojim návštevníkom Zamagurčanka.
Topánky vyzuť!
Jej metódy vyzerajú ako skutočné čary. Také poznáme azda len z rozprávok. I keď na nohy nevládna, zato sčítaná starká robí všetko precízne a vierohodne. Po vstupe nakáže svojej návšteve vyzuť sa z topánok. Nie však zo zásady, ale kvôli postupu pri tajomnej liečbe.
Lopatkou, naloženou žeravými uhlíkmi, osolenými neznámym popraškom, potom žena niekoľkokrát dymom krúži okolo vystretých nôh, rúk a napokon i hlavy. To isté zopakuje aj so sviečkami, na ktorých má katolícke symboly. V záverečnej fáze starká svojho klienta na tých istých miestach navlhčí svätenou vodou. Všetko zavŕši trojnásobné napitie sa z fľaše s vodou. "Musíte prísť ešte raz alebo dvakrát. Je to preto, aby sa vám už do budúcnosti nikdy neporobilo," podotýka goralským nárečím.
Do dediny už nechodí
Ako odmenu si starká zapýta len niečo na zajedenie i zapitie. Už dvadsať rokov je totiž vdovou a pri nevládnych nohách je jej ťažko zájsť do vzdialenej dediny na nákup. Ľudia síce k nej chodia, starať sa však aj tak musí. "Doneste mi chleba, múku, mlieko, jogurt i niečo na vypitie," poprosí chudobná žena.
Ako hovorí, ani samej jej smutno nie je. Za tie roky si už zvykla. Napokon spoločnosť okolo domu jej robia psy. Predsa len, noci na lazoch môžu byť nevďačné. "Mŕtvych sa už báť nemusím a živí sa zase boja mňa," zasmeje sa potmehúdsky Haligovčanka.
Pozná ju celý východ i Poliaci
Malá chalúpka je podľa pani Hanky jej skutočným domovom. Má tu požičanú piecku, kde si navarí i vykúri. Dokonca má aj malý čiernobiely televízor.
Keď prídu ľudia za ňou, pomalým krokom im ide v ústrety. "U mňa bol už azda celý východ Slovenska. Košice, Trebišov, Markušovce. Prišli aj Poliaci. Bola som aj v Jarovniciach. Prišli po mňa tamojší Cigáni. Zájdu ku mne aj Poliaci. Mala som tu aj jedného poľského kňaza," spomína si na niekoľkých návštevníkov H. Jendrejčáková.
Podľa nej niektorí ľudia, najmä tí z blízka, si o nej myslia zlé veci. Starkú to trápi, no ako hovorí, s tým nenarobí nič. Tiež dodáva, že z domčeka pri Haligovciach by už neodišla. "Tu som prežila všetko, tu som doma," uzatvára debatu záhadná Zamagurčanka.
Autor: toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
