ANNA KOŠUTHOVÁ,anna.kosuthovakorzar.sk

Na verejnom prerokovaní správy o zámere rozšíriť súčasnú spaľovňu na výkon 20-násobne vyšší, ako je teraz, sa zúčastnilo okolo sto občanov aj odborníkov. V pléne sa našli oponenti, ale aj ľudia, ktorí si chceli dať vysvetliť, nakoľko bezpečné pre mesto a potrebné do budúcnosti je rozšírenie spaľovne nebezpečných odpadov. Tú vlastní a prevádzkuje prešovská spoločnosť Fecupral. V Prešove pôsobí 14 rokov a do rozšírenia plánuje investovať okolo 300 miliónov.

PREŠOV. Konateľ spoločnosti Štefan Hanigovský prítomným vysvetlil, že doteraz spracovali 4 milióny kilogramov odpadov, čo sú asi tri vlaky, ktoré nemuseli skončiť na skládkach komunálneho odpadu a ohroziť tak pôdu, vodu aj ovzdušie. "V Prešove sa ročne vyprodukuje 15,9 ton odpadu a medzi ním je aj veľa nebezpečného, z ktorého my vieme vyrobiť druhotné suroviny a energiu. Je predpoklad, že v budúcnosti bude odpadov ešte viac," tvrdil Štefan Hanigovský a dodal: "Do vzdialenosti 500 metrov od spaľovne sa dostane len 1 percento emisného limitu. Sme ochotní zabezpečiť verejnú kontrolu vypúšťaných splodín, monitor môže byť dokonca aj priamo na radnici."

Odborníci

Všetci prítomní odborníci sa k správe o hodnotení zámeru aj vplyvov na životné prostredie vyslovili pozitívne. Podľa ich slov bude dopad emisií na ľudí a prostredie v okolí minimálny, alebo takmer žiadny. Zdôraznil to aj spracovateľ správy Konštantín Pogorjelov, či Jaroslav Orel, riaditeľ spoločnosti Eveko z Brna, ktorá podobné technológie už odskúšala v Čechách, ako aj prof. Jaroslav Stehlík z brnenskej strojníckej fakulty. Špecialisti a posudzovatelia sa zhodli aj v názore, že odpad sa čoskoro stane zdrojom paliva. "Aj v Českej republike máme spaľovne, v Liberci dokonca v centre mesta a už sa uvažuje o jej rozšírení, ale nemáme veci riešené tak komplexne, ako to plánuje Fecupral a teda, že odpad vyseparujeme, zlikvidujeme a premeníme na palivo," uviedol J. Orel.

Súboj oponentov

Podľa aktuálnych údajov sa v Prešovskom kraji ročne produkuje okolo 16-tisíc ton nebezpečných odpadov. Nová spaľovňa by teda pokryla likvidáciu v celom regióne. Odborníkom oponovala poslankyňa Mária Čížiková (SDKÚ-DS), ktorá verejnú diskusiu predčasom vyvolala. "Rozhodne budem pripomienkovať túto správu na ministerstve, ale zaujíma ma, či sa rozložia PCP látky pri teplote 1 100 stupňov a neviem tiež, o akej zvozovej štúdii je reč, keď v správe o nej nič nie je. Zastupujem občanov a som rozhodne proti tomu, aby bola spaľovňa v meste," uviedla.

Reagoval K. Pogorjelov: "Práve o to ide, že pri tejto technológii sa všetky zvyšky zachytia na filtroch a tým to bude pre ľudí bezpečné. Čo sa týka zvozovej štúdie, je pripravená, ide o premyslený dopravný okruh, pričom odpad sa bude zvážať v bezpečnostných kontajneroch."

Teraz do Fecupralu zváža odpad okolo 20 áut, ale do centrálnej pekárne chodí denne údajne 70, nehovoriac o iných prevádzkach v priemyselnej zóne, kde je čulá kamiónová doprava, argumentovali odborníci. V meste je podľa nich z výfukových plynov tisícok vozidiel viac splodín, ako bude pri novej technológii produkovať spaľovňa.

Hlasy z pléna

"Samosprávny kraj nadregionálnu spaľovňu v územnom pláne schválil už v roku 2004. Je jedno, či bude v Prešove alebo pri Prešove, alebo sa chceme dopracovať k tomu, že sme odmietli kafilériu v Drienove a teraz Žilinčanom hospodári platia veľké peniaze za likvidáciu zvierat? Skládky sú už preplnené, odpad musíme riešiť," argumentoval odborník na odpadové hospodárstvo pre východ Slovenska Marek Hrabčák.

Otázky z publika sa týkali aj hrozby možnej havárie v spaľovni, či bezpečnosti prezentovaných filtrov, ale zazneli tiež otázky, ako sa dá využiť získaná energia. "Pri spaľovaní nebezpečných odpadov je väčšia ochrana, filtre zachytia to, či by sa inak dostalo do ovzdušia a čo sa týka havárie, táto technológia má signalizačný systém. Neviem si predstaviť, čo by mohlo haváriu spôsobiť," reagoval J. Orel.

Na otázky o využití energie odpovedal Š. Hanigovský. "Teraz vyrobené teplo dodávame istej firme. Vyrobenú elektrickú energiu by sme napríklad mohli dodávať mestu na verejné osvetlenie, prípadne by sme mohli spracovávať aj stavebný odpad, ktorý sa v meste vyprodukuje."

Katarína Vrábľová z OZ Priatelia Zeme zdôraznila, že kapacitu 21-tisíc ton ročne považuje za predimenzovanú, podľa nej sa v Prešovskom kraji produkuje najmenej nebezpečných odpadov. Podľa jej informácií ani v Čechách nie sú spaľovne plne vyťažené. "V Čechách sa odpad každým rokom zvyšuje a neverím, že na Slovensku je to inak. Naše spaľovne sú vyťažené naplno," oponoval prof. J. Stehlík.

Rozhodne ministerstvo

Ľudia sa rozišli bez toho, aby sa z verejného prerokovania urobil nejaký záver. Š. Hanigovský a predkladatelia správy chceli stretnutie uzavrieť hlasovaním, ale zástupcovia mesta nesúhlasili. Pripomienky ku správe teda oponenti musia predložiť osobitne, tie posúdi špecialista z Ministerstva životného prostredia SR. Stanovisko rezortného ministerstva spolu s projektom ešte posúdi Inšpekcia integrovaného povolenia v Košiciach, ktoré je zároveň stavebným úradom.

Autor: mit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš