TOMÁŠ TIŠŤAN, tomas.tistankorzar.sk
n Keď sa zákonodarca v roku 2006 rozhodol cez nepovinné poistenie priamo spoplatniť služby horskej služby, bolo okolo toho veľa kriku. Otázkou je, či sa mu jeho hlavný zámer zefektívniť financovanie horskej záchrany vydaril. Ak si totiž dnes na tatranskej magistrále zlomíte nohu, neberúc do úvahy faktor zlého počasia, kedy helikoptéra nemôže lietať, práve od vás veľkým dielom záleží, či si na pomoc zavoláte vrtuľník leteckej záchrannej zdravotnej služby (LZZS) alebo chlapov z Horskej záchrannej služby (HZS). Celý vtip spočíva v tom, že vrtuľník vám preplatí zdravotná poisťovňa, za nosidlá HZS ale platíte z vlastného vrecka. Hoci aj cez komerčné pripoistenie.
Leteckým záchranárom nemožno vyčítať, že propagujú, aby na ich tiesňové číslo 18155 telefonovali ľudia priamo. Ich hlavnou snahou je zachraňovať životy. O tom nepochybuje nikto. Faktom ale je, že akcie HZS, spadajúcej pod rezort vnútra, si platia ľudia sami a lety vrtuľníkov komerčných firiem sú hradené cez verejné zdravotné poistenie. Áno, ide o tie isté tdravotné poisťovne, ktoré pri zazmluvňovaní nemocníc počítajú každú korunu.
Myšlienka komerčného poistenia za akúkoľvek záchranu na horách má preto niečo do seba. Zvážiť by sa malo zavedenie rovnakého systému platieb pri záchranných akciách LZZS v tých istých horách, ako je to pri HZS. Letecký benzín pre transport horolezca, ktorý na končiar liezol dobrovoľne, vyjde draho. Lieky na liečbu rakoviny osemdesiatročnej starenky zo Svidníka ale takisto. Oboje teraz platí tá istá zdravotná poisťovňa.
Autor: toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
