ANNA KOŠUTHOVÁ, anna.kosuthovakorzar.sk
Časť verejnosti a poslankyňa mestského zastupiteľstva Mária Čižíková (SDKÚ) predčasom kritizovali zámer spoločnosti Fecupral rozšíriť kapacitu spaľovne nebezpečných odpadov. Táto spoločnosť na území mesta pôsobí už 14 rokov a spaľuje ročne tisíc ton odpadov, pričom z nich vyrábajú druhotnú energiu. Až v týchto dňoch sa však zdvihla vlna odporu a zarezonovali hlasy, ktoré chcú chrániť zdravie Prešovčanov.
PREŠOV. Firma chce zmodernizovať a rozšíriť kapacitu spaľovne na 21-tisíc ton nebezpečného odpadu ročne, vrátane pridania ďalších nebezpečných látok. Ide teda o 20-násobné zvýšenie výkonu. Okrem iného pri spaľovaní má ísť aj o nebezpečné oleje a PCB látky, pri ktorých vznikajú životu nebezpečné dioxíny. Poslankyňa Čížiková sa čuduje, že mesto dalo k výstavbe spaľovne súhlas.
Argumenty konateľa
Atmosféra si vyžiadala verejnú diskusiu, ktorá sa konala včera na pôde prešovského hotela. Konateľ Fecupralu Štefan Hanigovský tam prezentoval svoj zámer. „V Európe sme na 19.mieste medzi krajinami, ktoré spaľujú nebezpečný odpad. Naši susedia majú spaľovňu v každom väčšom meste. Ak ju nebudeme mať, kam dáme zvyšky toluénu, perchlór, trychlór, ropné látky, brusné kaly a podobne, ktoré sa nemôžu ukladať na skládky komunálneho odpadu? Až vtedy by boli pre ľudí nebezpečné," argumentoval konateľ. Pripomenul tiež, že v Prešove sú veľké spoločnosti ako je ZVL alebo Lear, ktoré produkujú množstvo nebezpečného odpadu a musia ho likvidovať. Len na území mesta majú s firmami uzavretých okolo 400 takýchto zmlúv.
Musí byť v meste?
Prešovčanov zaujíma, či takáto spaľovňa musí byť priamo v meste. "Dôvodom sú najkratšie spojenia, najnižšie náklady na prepravu odpadov a najmenšie náklady na distribúciu tepla, ktoré spaľovaním získame. To, čo chceme my, nie je klasická spaľovňa, ale energetické zhodnocovanie druhotných surovín," zdôvodnil Hanigovský. Upozornil, že technológia, s ktorou teraz aj v budúcnosti budú pracovať, má všetky ochranné faktory. Podľa neho sú vypúšťané emisie kontrolované každých 30 sekúnd, pričom ich monitoruje inšpekcia Ministerstvo životného prostredia SR.
Enviromentalisti
Skupina enviromentalistov zo združenia Priatelia Zeme v diskusii vyjadrila svoje námietky. "V zámere sa vychádza z údajov z roku 2004, kde sa hovorí o produkcii nebezpečného odpadu nad milión ton, pričom už v roku 2006 správa rezortného ministerstva hovorí o 560 tisíckach ton, čo je výrazné zníženie. Podľa nášho názoru väčšina nebezpečného odpadu ani nie je spáliteľná," argumentovala Katarína Vrábľová z Košíc. Dodala, že ani najväčšia spaľovňa v Čechách nemá takú kapacitu. Spaľuje údajne zhruba 70 percent svojej kapacity, čo je 10-tisíc ton. "Aj keby dodržali všetky limity, 20-násobným zvýšením sa rozhodne zvýši aj produkcia emisií, ktoré dlhodobo pôsobia a majú vplyv na reprodukčný a hormonálny systém ľudí. Naviac, spaľovňa je príliš blízko obytnej zóny," podčiarkla pripomínajúc, že nebezpečenstvo hrozí aj pri bezprostrednom dovoze nebezpečných odpadov do spaľovne. Priatelia Zeme plánujú dôsledne preštudovať zámer a doručiť svoje pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR.
Spaľovňa
V súčasnosti prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a zároveň posudzovanie integrovaného povolenia na znečistenie. Po ich ukončení a verdikte by mala nasledovať ďalšia verejná diskusia o projekte a k celému procesu sa ešte bude musieť vyjadriť nezávislý posudzovateľ. Až potom bude na ťahu ministerstvo životného prostredia. Inak povedané, vysloví spaľovni áno, alebo nie. Š. Hanigovský verí, že celý proces sa do konca júna skončí. Na otázku, aké investície si rozšírenie spaľovne vyžiada, uviedol, že pôjde o zhruba 300 miliónov korún.
Autor: tim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
