nevyužívali. Teraz by sa malo všetko zmeniť.
ŽDIAR. Mnohí turisti, prechádzajúci 9 km dlhým sídlom, porovnávali Ždiar s poľskými dedinami, vzdialenými iba niekoľko kilometrov od slovenskopoľskej hranice. Poukazovali na to, že poľské dediny pôsobia pestro, na každom kroku domáci ponúkajú syry, kožušiny, tradičnú obuv, suveníry. Na poľskej strane sa vždy niečo dialo, lepšia bola ponuka služieb, turista mal pocit, že je v turistickej oblasti. Naproti tomu, inak nádherný Ždiar, pôsobil ospalo, nudne, bez života. Takýto stav by už nemal dlho trvať. "V tomto roku budeme klásť dôraz na rozvoj cestovného ruchu," povedal novozvolený starosta Ždiaru Pavol Bekeš.
Projekty s poľskou stranou
Ždiar chce niektoré aktivity rozvíjať sám, niektoré s poľskou stranou. "V roku 2008 chceme hlavne vybudovať informačný systém obce," povedal starosta. "Ďalšou našou aktivitou bude vybudovanie kultúrneho zázemia s prírodným amfiteátrom v areáli lyžiarskeho strediska Strednica, ktoré je vhodnou lokalitou pre realizáciu kultúrnych aktivít."
Práve do budovania amfiteátra sa Ždiar plánuje pustiť s Poliakmi. "Chceme s poľskou stranou, konkrétne s gminou Tatranska Bukowina, vypracovať spoločný projekt pre čerpanie fondov EÚ v rámci Partnerstva Leader a na oboch stranách už pomyselných hraníc vybudovať kultúrne stánky v podobe prírodných amfiteátrov," upresnil Pavol Bekeš.
Spolupráca s poľskou stranou nebude končiť len vypracovaním projektu a jeho realizáciou. "Ak budeme úspešní, máme záujem kultúrne aktivity spájať do celkov na našej i na poľskej strane," dodal starosta. Tohtoročným magnetom pre turistov by mali byť Jánske ohne na Strednici, konské preteky, či XIV. ročník Goralských folklórnych slávností.
Mení sa aj obec
Ždiar sa na rozvoj cestovného ruchu a celkový rozvoj vôbec pripravuje aj v iných oblastiach. V minulom roku bol na štátnej ceste 1/67 položený asfaltový koberec v dĺžke 5 km, po povodniach opravili most a rigoly, na čo sa preinvestovalo 77 miliónov korún. Ždiarania si opravili aj obecné cesty, z ktorých zmizli všetky prekopávky a diery. Namiesto nich sa tu objavil nový asfaltový koberec v dĺžke 1,6 km. Z Environmentálneho fondu obec získala 2,33 miliónov Sk, za ktoré bola dokončená kanalizácia hornej časti obce. Zrealizovala sa aj plynofikácia dvoch obecných bytoviek, čo by malo zabezpečiť zníženie energetických nákladov. V budove školy obec sprevádzkovala sociálne zariadenia, zrekonštruovala šatne pre žiakov, natreté boli tabule a opravené okná. Časť najhorších okien obec vymenila za plastové v celkovej hodnote 2,5 milióna Sk. Špecifikom je, že celý chotár obce a okolie domov boli vykosené. Problémom Ždiaru sú povodne. Aj to by sa malo postupne vyriešiť. Správca vodných tokov zabezpečil výstavbu oporných múrov v miestach, kde prívaly vody ohrozovali bezpečnosť obyvateľov tejto rázovitej goralskej obce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
