ERIKA KARASOVÁ, erika.karasovakorzar.sk
V Levočských vrchoch v Toryskách vlani v októbri horela drevenica. Miestni o nej hovorili ako o domčeku z rozprávky. Bohužiaľ, zachvátil ju požiar a vyhorela do tla. Nebyť duchaprítomnosti dedinčanov požiar by sa rozšíril aj na susednú drevenicu. Oficiálna verzia znie príčinou požiaru je porušenie tepelnej izolácie dymovodu ústiaceho do komína. Hasiči varujú - v posledných rokoch totiž stúpa počet požiarov, ktoré spôsobujú práve vykurovacie telesá.
LEVOČA. Vlani hasiči z Okresného hasičského a záchranného zboru v Levoči zasahovali pri 125 požiaroch. Z toho 15 vypuklo práve v domoch alebo bytoch. Celkove požiare spôsobili škodu za takmer 3 milióny korún. Alarmujúce je, že až majetok o hodnote zhruba 2,3 milióna korún zničil oheň v domoch a bytoch. Vlani sa pri požiaroch zranilo osem ľudí. Sedem z nich utrpelo ujmu na zdraví práve vo svojich horiacich príbytkoch. V niektorých prípadoch išlo o ľudí, podgurážených alkoholom.
Pece stavajú aj amatéri
"Plyn za posledné roky zdražel, preto sa ľudia vracajú k pôvodným zdrojom. Vo svojich domoch si dávajú stavať pece a kozuby. V snahe ušetriť častokrát zveria túto prácu amatérom alebo si zvolia čo najlacnejší variant stavby. Odrazí sa to však negatívne na bezpečnosti," hovorí zisťovateľ príčin vzniku požiarov Štefan Marcinko. Podobný názor zastáva aj člen technickej komisie Cechu kachliarov Slovenska Miroslav Sakáč. Ako vyplýva z jeho rozprávania, do týždňa ho navštívia aj traja zákazníci, ktorí ho žiadajú, aby prišiel ponaprávať chyby po takzvaných majstroch.
Akú veľkú pec nám treba?
M. Sakáč upozorňuje na niekoľko chýb, ktorých sa majitelia domov dopúšťajú. "V prvom rade budúci majiteľ pece či kozuba musí vedieť, aké sú tepelné straty, ktoré chce vykryť. Mnohí sa domnievajú, že čím väčšiu pec dajú postaviť, tým lepšie. Zbytočne však predimenzujú výkon ohniska. Keď potom kúria malým množstvom dreva, nevzniká správny ťah, nastáva dechtovanie, a už je to krok ku požiaru. Ak zase priložia veľa, v komíne je potom teplota aj 600 stupňov a ak nie je správne izolovaný, potom hrozí požiar," opisuje jednu z množstva príčin M. Sakáč.
Po "majstrovi" nasleduje zbíjačka
Záväzné normy určujú, že komín by mal byť trojvrstvový. Mnohí to z ekonomických príčin ignorujú. "Neizolované tehly v komíne pracujú, narúša ich striedavé vlhko a potom zase teplo. Spaliny potom cez narušený komín unikajú do najbližšej miestnosti a hasiči majú opäť prácu," dodáva M. Sakáč.
Narušený komín je aj estetickou záležitosťou, na stene domu potom vznikajú fľaky. M. Sakáč spomína príbeh jedného Spišiaka, ktorý musel tesne pred Vianocami so zbíjačkou búrať stenu v izbe práve kvôli narušenému komínu. Podľa slov M. Sakáča oveľa menej domových požiarov by bolo, keby stavba pece a kozuba bola zahrnutá do kolaudačného konania tak, ako je to v západných krajinách.
V horiacich bytoch zachraňujú šperky
Prednosť pred majetkom má ľudský život. Š. Marcinko upozorňuje, že práve pri požiaroch v domoch a bytoch je človek najviac zraniteľný. "Mnohí chcú ešte zachraňovať majetok, vracajú sa do izieb po peňaženku, rodinné šperky. Stačí však zopár nadýchnutí a nastáva otrava splodinami," varuje Š. Marcinko.
Starí kachliari vymreli
Keďže ľudia posledných 30 rokov zabudli na to, čo je vykurovať svoj dom za pomoci pece či kozuba, nečudo, že majstri kachliari vymreli. Ako nám však povedal M. Sakáč, v Bratislave otvorili prednedávnom ročný kurz, kde sa záujemca vyučí za kachliara. Ročne tak na Slovensku pribudne 15 až 20 nových majstrov.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
