Smreky zvyknú zakvitnúť každé štyri až šesť rokov.
"Tentoraz však už zakvitli tretí rok po sebe. Navyše, nezarodilo len pár jedincov, ale celý tatranský les," hovorí Ján Marhefka zo Štátnych lesov Tatranského národného parku. Treťou výnimočnosťou je skutočnosť, že zakvitli už pätnásťročné až dvadsaťročné jedince. Smrek totiž spravidla zakvitne a plodí klíčivé semená až v čase dospelosti. "Teda keď má približne 50 až 60 rokov," upresňuje Marhefka.
Kalamita a globálne otepľovanie
Lesníci si túto anomáliu vysvetľujú ako reakciu na extrémy klimatických podmienok v posledných rokoch. "Tým, že vetrová kalamita rozvrátila obrovskú plochu lesa, zásadným spôsobom sa zmenila nielen mikroklíma jednotlivých lokalít, ale aj klíma celej oblasti," hovorí Marhefka. Svojim dielom prispeli aj výnimočne teplé a suché letá. Podľa Marhefku za takéhoto počasia kvitnutie mladých nedospelých stromov možno vnímať aj ako obrannú reakciu s cieľom zabezpečiť potomstvo.
Znížená imunita
Lesníci sa obávajú, že úkaz skorého kvitnutia nemusí prospieť boju proti lykožrútovej kalamite. "Zdravý strom sa bráni tým, že lykožrúta zalieva živicou. Keď je však zamestnaný tvorbou kvetov, má zníženú schopnosť brániť sa," vysvetľuje Marhefka.
Zaujímavosťou je, že smreky zakvitli aj v nadmorských výškach 1 200 až 1 300 metrov nad morom.
(toti)
Autor: Výstava hudobných nástrojov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
