INGRID TIMKOVÁ, ingrid.timkovakorzar.sk

Pre pár korún budú rok trieť biedu

Zákon zvýhodňujúci nezamestnaných pracujúcich načierno má ďalšie obete. Okolo sto rodín s malými deťmi z Jarovníc (okres Sabinov) prišlo o sociálne dávky na celý rok! Rovnaký čas nedostanú ani žiadne z príspevkov, prišli aj o možnosť pracovať na aktivačných prácach. Vystačiť si budú musieť iba s rodinnými prídavkami. Avšak tých pár drobných rodinám nepostačuje ani na zaplatenie nájomného. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi im nariaďoval ohlásiť prácu na dohodu na úrade práce. Tam ich však na to nikto z pracovníkov neupozornil.

JAROVNICE. O spomínanom probléme ako prvý informoval náš denník. Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne súčasnej ministersky práce sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej boli nezamestnaní, ktorí pracovali na dohodu, povinní nahlásiť túto skutočnosť na úrade práce. Tí, ktorí tak neurobili, prišli o podporu, aj o ostatné príspevky v hmotnej núdzi. A nielen oni, ale aj ich rodinní príslušníci. Navyše musia istú časť z podpory vrátiť, zaplatiť 10-percentnú sankciu, na rok sú vyradení z aktivačných prác, nedostanú príspevok na bývanie ani na zdravotnícku starostlivosť.

Potrestali aj rodinných príslušníkov

V rómskej osade táto nespravodlivosť postihla vyše 100 rodín. „Nechápem to. Keď som ja porušil zákon, prečo zobrali podporu a príspevky aj mojej žene? Ona nič neporušila," povedal nám Dušan Červeňák. „Pre sedem dní, počas ktorých sme pracovali v roku 2005 na dohodu pre firmu, ktorá nestíhala dokončiť výstavbu bytovky, sme prišli takmer o všetko. A to som zarobil iba tisícdeväťsto korún," dodal.

Podobne obstáli aj jeho susedia. „To je nespravodlivosť. Keby sme robili načierno a nie na dohodu, peniaze by nám nevzali," kričali ďalší nespokojenci.

Ich ženy sa netajili tým, že odteraz deti nepošlú do školy: „A za čo? Všetky príspevky nám pobrali. Nebudem mať za čo im kúpiť jesť, obliecť ich. Nebude na prášok, budú chodiť špinavé. Potom sa každý bude čudovať, že budeme kradnúť. A čo máme nechať deti hladné?"

Zamestnať ich nechcú

„Chodím od jednej firmy do druhej, lebo chcem robiť. Nikto ma nechce zamestnať. Keď vidia, že som Róm, zatvoria predo mnou dvere. A pritom nevedia, aký som. Povedzte mi, čo mám robiť?" zúfalo sa nás vypytoval D. Červeňák.

Jeho susedia dodali: „Každý deň sa pokúšame nájsť si prácu. Telefonujeme na rôzne ponuky. Vždy sa nás opýtajú, odkiaľ sme. Keď sa dozvedia, že z Jarovníc, položia slúchadlo. Veľa chlapov odišlo pracovať do Čiech."

Pracujúci nelegálne vyhrali

Neprimeraný postih za spomínaný priestupok voči zákonu postihol najmä tých nezamestnaných, ktorí neležali doma s vyloženými nohami, ale snažili sa pre svoju rodinu zabezpečiť legálnou cestou lepšie podmienky. „Keby som robil načierno, peniaze by mi úrad práce nevzal. Toto je spravodlivosť?," rozhorčoval sa D. Červeňák.

Ministerstvo je so zákonom spokojné

Podľa Barbory Petrovej z mediálneho oddelenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny občan, ktorému sa vypláca dávka a príspevky podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je povinný do ôsmich dní ohlásiť úradu príslušnému vo veci konať zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku. Za zmenu skutočností sa považuje napríklad zmena finančnej situácie, čiže príjem z pracovnej činnosti bez ohľadu na formu, na základe ktorej sa vykonáva. Na základe toho orgán príslušný vo veci konať prehodnotí nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Dôvodom na zníženie dávky a zastavenie príspevkov na 12 mesiacov môže byť zanedbanie vyššie uloženej ohlasovacej povinnosti občana. „Vzhľadom na vyššie uvedenú úpravu nepovažujeme za potrebné v tejto časti zmenu zákona," dodala B. Petrová.

* * *

PARADOX

Sociálnu pomoc by dostával naďalej

n Ak by si Dušan Červeňák z Jarovníc splnil ohlasovaciu povinnosť, o pomoc v hmotnej núdzi by neprišiel. Podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi totiž príjem z príležitostných činností, náhodné, jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku za príjem podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písm. j/ sa pre uvedený zákon nepovažuje, preto neovplyvní ani ďalšie trvanie nároku.

(tim)

* * *

FAKTY

Sankcie za aktivačnú činnosť

ANNA KOŠUTHOVÁ

n Vlnu nevôle a kritiky priniesli sankcie, ktoré úrad práce uplatnil voči poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Často išlo o ľudí, ktorí dočasne pomáhali pri likvidácii následkov záplav. Takých prípadov bolo v okresoch Prešov aj Sabinov niekoľko stoviek. Riaditeľka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove Alena Krištofíková síce nevedela uviesť presný údaj, ale netajila, že v tej súvislosti zažili veľa nepríjemných situácií. "Sankcie znamenajú to, že sa im dávka v hmotnej núdzi zníži o získaný príjem a kráti aj o príspevky, ako je aktivačný príspevok, na bývanie, zdravotnú starostlivosť a podobne. Nepríjemné je, že zo zákona ide o sankciu na 12 mesiacov," upresnila. Aj preto začiatkom roka opakovane informovali starostov o nutnosti splniť si oznamovaciu povinnosť. Keby tak poberatelia dávok urobili, sankcia by sa ich netýkala a dávka by bola krátená len o sumu, ktorú v daný mesiac zarobili.

n Prepojenie systémov. Úrad práce sa o práci poberateľov sociálnych dávok na dohodu dozvedel zo systému Sociálnej poisťovne. Ich informačné databázy sú prepojené, hlásenie sa k nim teda dostalo a zo zákona musel úrad práce uplatniť sankcie.

n Keďže sa v týchto dňoch schyľuje k predloženiu ďalšej novely týkajúcej sa aktivačných prác do NR SR, zaujímalo nás, či úrad práce upozorní legislatívcov aj na problém, ktorý vznikol s poslednými sankciami. "Neuvažovali sme o tom. Problém podľa mňa nie je v zákone. Ten je dobrý, umožňuje poberateľom sociálnych dávok pracovať a mesačne môžu zarobiť 3 200 korún, ale aby nemuseli trpieť sankciami, musia si splniť nahlasovaciu povinnosť," reagovala A. Krištofíková.

Autor: mur

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš