ERIKA KARASOVÁ, erika.karasovakorzar.sk
Štefan Novotný zo Sloviniek v okrese Spišská Nová Ves 20. decembra oslávil úctyhodné narodeniny - 103 rokov. Aké boli vianočné sviatky v jeho detstve a mladosti? Neboli materiálne tak honosné, ako tie dnešné, zato však boli bohaté na modlitby a zvyky, o ktorých dnes niektorí súčasníci ani nechyrujú.
KLUKNAVA. Sympatický oslávenec pôsobí ako deduško z rozprávky. Milý, usmievavý a veľmi spoločenský. Jeho dcéra Katarína Šmidová z Kluknavy, ktorá sa o neho stará, si ho naopak pamätá ako prísneho otca, dbajúceho o to, aby si každý plnil svoje povinnosti tak, ako má. Dnes, keď je odkázaný na pomoc svojej dcéry a nemôže pracovať, mu dni krátia hlavne spomienky. Napríklad aj tie vianočné.
Skromnosť, skromnosť, skromnosť
„Keď som mal osem rokov, zomrela mi mama. Zlé časy pre našu rodinu nastali, keď sa začala prvá svetová vojna. Otec musel narukovať, gazdovstvo ostalo na nás, deťoch," spomína Š. Novotný, ktorý prežil dve svetové vojny. Jeho otec sa síce z frontu domov vrátil, ale s podlomeným zdravím. Preto detstvo aj mladosť pre neho znamenalo predovšetkým tvrdú prácu na ich hospodárstve. Skromnosť, skromnosť, skromnosť. Taký bol niekedy životný štýl našich predkov na dedinách a výnimkou neboli ani Vianoce.
Maková pochúťka
„Kdežby sme na vianočnom stromčeku mali čokoládu, či všakovaké salonky. Boli iba orechy a jablká z našej úrody. Tým sme zdobili stromček. Alebo keď sme mali trocha viacej času, z papiera sme ako deti vystrihovali od výmyslu sveta rôzne ozdoby," s úsmevom spomína Š. Novotný. Prestretý stôl na Štedrý deň bol plný symboliky. Nešlo o to naplniť si bruchá, ale skôr o vzdanie úcty a vďaky Bohu za to, že sa im po celý rok darilo na gazdovstve aj v domácnosti. „Hlavnou pochúťkou bola lokša. Kysnuté cesto upečené na vode a ochutené aj makom. Túto dobrotu sme jedli z jednej misy. Spomínam si, ako sme my, deti, načierali lyžicami až na dno, aby sa nám ušlo čo najviac maku," smeje sa 103-ročný deduško.
Vzácna voda aj na Vianoce
Potom sa ochutnávalo z každého jedla, ktoré symbolizovalo zdravie, či šťastie. „Hrach sme jedli, aby sa nám počas roka vyhýbali vredy. Med, aby sme boli k sebe navzájom dobrí a sladkí. Sušené slivky nás mali chrániť pred suchotami a kašľom. Cesnak zase symbolizoval dobré zdravie," vyratúva pán Štefan. Čas sviatočný oznamovalo zvonenie pred večerou. Vtedy jeden z členov rodiny vyšiel vonku a nabral z potoka vodu. S kresťanským pozdravom sa vrátil domov. Vodou sa kropil dom, niektorí sa ňou aj umyli. Svätená voda značila obrodu, Božiu lásku a náklonnosť a práve úkon s vodou znamenal jeden z najsvätejších a najvážnejších symbolov Vianoc.
Ježiškove krstiny
Hlavné hody však pre nich znamenal návrat z polnočnej omše. Veriaci vtedy slávili Ježiškove krstiny. Doma ich čakali pražené rebrá a hriata pálenka. Podávali sa aj koláče, ale na rozdiel od tých dnešných to boli kysnuté, menej náročné na prípravu a čas.
Vtedy modlitby, dnes televízor
„Vianoce boli plné radosti, samozrejme, že sme si dávali darčeky, ale také skromné a praktické. Veľa sme sa však modlili, ďakovali Bohu za všetko a tešili sa z dobrého zdravia. Dnes je to iné. Mladí pozerajú hlavne televízor. Ale na druhej strane sa mi páči, že v týchto dňoch sa schádza rodina," dodáva Š. Novotný.
Sníva sa mu, že kosí
Š. Novotný oslavuje krátko pred Vianocami aj svoje narodeniny. Veľké nároky, čo sa darčekov týka, však nemá. Čo mu chýba a čo by si prial, tak to je sila a zdravie, aby mohol pracovať. Pretože ako hovorí, často sa mu sníva, že kosí alebo pracuje na gazdovstve. Špeciálny recept na dlhovekosť nemá. Celý život pracoval a jedol bežné skromné jedlá, ako napríklad halušky či tunku - cesnakovú omáčku so zemiakmi.
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
