uvažuje aj o miestnom referende.
PREŠOV. Prvý erb z roku 1453 s dvomi červenými pásmi a tromi ružami (niektoré zdroje tvrdia, že ide o kvety jahody), ktorých časť je na striebornom podklade, nespĺňa Hagyariho predstavu. Podľa neho je chudobný a navyše "je veľmi podobný erbu iného krajského mesta". Má tým na mysli Banskú Bystricu.
Chce erb z roku 1558
Primátor by sa chcel radšej vrátiť k erbu, ktorý bol mestu udelený v roku 1558.
Bol to tretí, najdlhšie používaný erb. Tvorí ho štvrtený štít. V jeho prvom a štvrtom poli je vyobrazený v modrom poli zlatý o stĺp sa opierajúci lev, v druhom a treťom, striebornom poli sa opakuje znamenie z predchádzajúceho erbu - miznúci čierny orol s vetvičkou jahôd. Na štíte je zobrazená strieborná turnajová prilba so zlatými prikrývadlami a zlatou korunkou.
Téma pre heraldikov
"Momentálne táto téma rezonuje v odborných kruhoch," uviedol primátor Hagyari poukazujúc na názor heraldika Petra Kónyu, podľa ktorého je primátorom navrhovaný erb "z hľadiska heraldiky najčistejší a aj v západnej Európe je bežné, že mestá používajú bohaté erby, ktoré vystihujú ich históriu".
Primátor Hagyari uvažuje aj nad tým, že by sa o novom erbe uskutočnilo miestne referendum.
* * *
Tri erby Prešova
n Pre každé mesto mal v minulosti veľký význam vlastný erb. Erb mohli mať iba slobodné kráľovské a banské mestá, čo ich tiež odlišovalo od miest a mestečiek nižšej kategórie. Erb udeľoval zvláštnym privilégiom za mimoriadne zásluhy, pomoc, resp. z iného dôvodu iba panovník. Slobodné kráľovské mesto Prešov disponovalo vlastným erbom od polovice 15. storočia. V jeho dejinách mu boli udelené tri erby.
n Prvý erb udelil slobodnému kráľovskému mestu Prešovu Ladislav V. (Pohrobok) v r. 1453. Dovtedy používal Prešov v mestskej agende pečať so symbolom patróna kostola sv. Mikuláša a malú pečať so symbolom jahody (hovoriace znamenie, poukazujúce na vtedajší názov mesta - Eperjes). Erb z r. 1453 pozostával zo štítu; v jeho hornej časti (hlave) boli tri červené ruže v striebornom (bielom) poli a v spodnej časti striedavo dva červené a dva strieborné (biele) pruhy. Tento erb čiastočne vychádzal z uhorského znaku z čias udelenia mestských výsad Prešovu (r. 1299, ide o spodnú časť s motívom tzv. arpádovských brvien), ďalej z vlastnej symboliky (ruže), ktorá však nie je hovoriacim znamením (jahodové kvety), ako sa to snažili dokazovať v 19. storočí. Erbová listina, vydaná vo Viedni 4. januára 1453, obsahuje iba slovný popis erbu. Nekvalitne zhotovená miniatúra nie je pôvodná, z nie celkom jasných príčin bola dodatočne doplnená až v novoveku. Tento erb používalo mesto do polovice 16. storočia.
n V poradí druhý erb, ktorý je vlastne iba "polepšením" predchádzajúceho, získalo mesto v r. 1548 od kráľa Ferdinanda I. Habsburského za podporu, ktorú mu poskytlo v boji proti jeho súperovi Jánovi Zápoľskému v zápase o trón...
n V roku 1558 udelil Ferdinand I. Prešovu tretí, tentoraz už celkom nový erb. Dôvodom, ako to uvádza text erbovej listiny, bola opäť pomoc (hlavne finančná) Prešova v zápase so Zápoľským a jeho prívržencami. Posledný mestský erb je pritom na rozdiel od predchádzajúcich dvoch v heraldickom zmysle úplný, to znamená, že popri nevyhnutnom štíte so znamením obsahuje aj všetky ďalšie základné časti erbu, používané vtedy skôr v erboch šľachtických než mestských: prilbu, prikrývadlá, korunku, klenot a dokonca i nosičov štítu, patriacich už do kategórie vedľajších častí erbu.
n Erb tvorí štvrtený štít. V jeho prvom a štvrtom poli je vyobrazený v modrom poli zlatý (žltý) o stĺp sa opierajúci lev, v druhom a treťom, striebornom (bielom) poli sa opakuje znamenie z predchádzajúceho erbu: miznúci čierny orol s vetvičkou jahôd. Na štíte spočíva strieborná turnajová prilba so zlatými prikrývadlami a zlatou korunkou. Klenot predstavuje zlatý gryf (zviera, spájajúce znaky leva a orla), držiaci v pravých pazúroch meč s korunkou a v ľavých tri červené ruže. Nosičov štítu tvoria dvaja anjeli s ľaliou, pravý so zlatými a ľavý so striebornými krídlami. Tento erb mesto používalo najdlhšie, až do 70. rokov 20. storočia.
n Podľa modernej slovenskej heraldiky je však heraldicky najčistejší, a teda najvhodnejší historicky prvý erb, ktorý zachováva znamenie v pôvodnej podobe, bez neskorších doplnkov a polepšení. V tomto zmysle rozhodla pred časom Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR aj v prípade Prešova. Tak sa mesto Prešov v historicky nedávnom období vrátilo k svojmu prvému erbu, pochádzajúcemu z roku 1453 a ten používa aj v súčasnosti.
Zdroj: www.presov.sk (krátené), podľa knihy Sprievodca po historickom Prešove
Autor: JÚLIA MAZÁKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
