Klinikou pediatrie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove.

PREŠOV. "Kojenie sa problematikou stalo vtedy, keď niekto prehlásil, že existujú umelé náhrady materinského mlieka," konštatoval primár pediatrie prešovskej Fakultnej nemocnice a predseda organizačného výboru konferencie Ján Kovaľ. "Materinské mlieko však nemôže nahradiť nič. Zámerne používam pojem kojiť, lebo je rozdiel medzi dojčením a kojením. Dojčenie je kŕmenie. Deti potrebujú nielen materinské mlieko, ale cez dojčenie aj blízky kontakt s matkou, len vtedy sa môžu normálne vyvíjať."

Zároveň zdôraznil, že o zdravom vývoji dieťaťa môžeme hovoriť vtedy, keď je šesť mesiacov dojčené. Ako príklad uviedol, že deti, ktoré sú nedostatočne kojené, majú podstatne viac onkologických ochorení tráviaceho traktu.

Na cumeľ treba zabudnúť

"Kojenie sa začína v hlave matky. Súvisí však aj s tlakom okolia na ňu. Je to jej psychologický problém. Musí si uvedomiť, že počas svojho života prekonala mnoho chorôb a má proti ním vytvorené protilátky. Tieto protilátky dodáva dojčením svojmu dieťaťu," uviedla pediatrička prešovskej nemocnice Denisa Pochová. Podľa nej je len veľmi malé percento žien, ktoré nemajú geneticky na to, aby mohli kojiť.

Primár Kovaľ dodal, že po vymyslení umelej výživy je ďalšou tragédiou cumeľ: "Najlepším cumľom je prsná bradavka. Psychiku dieťaťa dokonale uspokojí dojčenie, nepotrebuje cumeľ, nepotrebuje fľašu. Dieťa, ktoré je navyknuté na cumeľ, stráca sebavedomie."

Na konferencii 5. decembra predstaví činnosť aj banka materského mlieka v Prešove. Zúčastní sa jej 120 pediatrov z Prešovského a Košického kraja a z Bratislavy.

Autor: meš

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš