- Mesto Spišská Nová Ves a teda aj mestské podniky v súčasnosti riadi politická garnitúra, ktorá uznáva odlišný hodnotový systém, akým sa riadili predstavitelia samosprávy v uplynulých štyroch volebných obdobiach. V demokratickej spoločnosti má každý právo na svoj názor a aj kritiku. Myslím si, že počas môjho pôsobenia v spoločnosti Lesy mesta SNV som pracoval zodpovedne a nemám sa za čo hanbiť.
Považujete zistenia auditora P. Segeča a znalca T. Lebockého za opodstatnené?
- Oslovení páni Pavol Segeč a Tibor Lebocký sú v slovenskej lesníckej pospolitosti známe osobnosti požívajúce úctu primeranú ich politickému a spoločenskému postaveniu. T. Lebocký je poslancom NR SR za stranu Smer a podpredsedom výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. P. Segeč je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti, obhospodarujúcej neštátne lesy v okolí Zvolena. Mal som možnosť nahliadnuť do posudkov, ktoré boli spracované na objednávku predstaviteľov mesta. Ani jedno zo stanovísk nepresahuje dve strany. Obaja vo svojich stanoviskách uvádzajú, že nemali možnosť nahliadnuť do účtovných dokladov, ani sa bližšie oboznámiť s ďalšími skutočnosťami a svoje posudky spracovali podľa predložených účtovných a štatistických výkazov za rok 2006. Niektoré sporné závery vyplývajú pravdepodobne z nedostatku poskytnutých informácií. S viacerými odbornými názormi uvedenými v posudkoch sa stotožňujem.
Konateľ P. Petko kritizuje okrem iného prenájmy chát, revírov a bytov, ktoré považuje za nevýhodné pre mestské lesy. Stotožňujete sa s týmto tvrdením?
- Problematika vytvárania a obhospodarovania poľovných revírov je na Slovensku veľmi citlivou témou. Od vzniku spoločnosti Lesy mesta SNV v roku 1993 sme sa usilovali otázku poľovníctva riešiť čo najmenej konfliktne. Prakticky sme prebrali zmluvné vzťahy s poľovníckymi združeniami, ktoré boli na území mestských lesov, keď tu hospodárili štátne organizácie lesného hospodárstva. V ďalších rokoch sme dodržiavali ustanovenia príslušných zákonných vyhlášok. Aj pri stanovovaní výšky nájomného v bytoch, ktoré patrili spoločnosti a bývali v nich zamestnanci, sme postupovali podľa príslušných zákonných vyhlášok s prihliadnutím k výške nájomného v mestských bytoch. Otázka ekonomickej výhodnosti, či nevýhodnosti tej-ktorej činnosti vyplýva z potreby fungovania obchodnej spoločnosti a tiež mestskej samosprávy ako celku. Ak by sme mali pozerať na každú jednu činnosť z prísne ekonomického hľadiska, ani pán primátor by sa nevozil vo vyše miliónovom aute, ale používal by malé vozidlo za 300-tisíc.
