mestského zastupiteľstva. Kogeneračnú jednotku vybuduje obchodná spoločnosť R GES, s.r.o. (Investor) so sídlom v Prešove. Konateľ spoločnosti Igor Gula na rokovaní zastupiteľstva deklaroval, že na základe poznania koncepcie tepelného hospodárstva mesta majú záujem investovať do výstavby kogeneračného zdroja o výkone do 10 MW tepelného a 5 MW elektrického výkonu na báze spaľovania biomasy a následného predaje tepla a elektrickej energie. Ide o investíciou za cca 860 miliónov korún. Investor sa zaviazal, že do 24 mesiacov po vydaní stavebného a špeciálnych povolení spaľovňu spustí do prevádzky. Tiež, že po schválení zámeru predloží mestu návrh zmluvy o prevode 10 percentného obchodného podielu, ako nefinančné vyrovnanie za pomoc pri majetkoprávnom usporiadaní nehnuteľnosti.
Odber tepla z kogeneračnej jednotky pôjde cez existujúce kotolne vo vlastníctva mesta. Dodávka drevnej štiepky pre spaľovňu sa predpokladá z mestských lesov a lesov spravovaných štátnou spoločnosťou Lesy SR. Zástupca investora predložil mestu aj deklaratívny záujem rakúskej banky o financovanie projektu.
Poslanci však predtým, než súhlasili s podporou investície, mali viacero otázok. Pavol Tarcala (KDH) sa zaujímal o to, či spaľovanie 55-tisíc ton štiepky nebude mať negatívny dopad na životné prostredie: "95 percent z tohto množstva sa bude musieť doviesť priamo do mesta. Ako sa bude toto riešiť?" pýtal sa. Zaujímal sa aj o možnosť, ako sa prepojenia kotolní: "Toto bude stáť enormné náklady." Neobišiel ani fakt, že Investor ponúka nižšiu cenu tepla o 10 percent oproti tej, ktorá bude vyrobená z plynu, položil otázku: "Nestaneme sa vazalmi?" Aj Dušan Divulit (SNS) sa pýtal na potrebu dovážať štiepku. Reagoval poznámkou, že si nevie predstaviť, že denná potreba štiepky bude 13 kamiónov: " Z nich bardejovský Lespol vie zabezpečiť iba dva. A čo ostatné?"
Nasledovali argumenty Igor Gula (na snímke v stoji). Uviedol, že rakúska banka do takýchto projektov už investovala: "Má s tým skúsenosti. Neide o niečo čo nebolo vyskúšané. Centrálny zdroj bude mimo mesta. Spaľovanie štiepky nepoškodí životné prostredie. Rakúšania sú na svoje životné prostredie veľmi chúlostiví. Z bardejovského Lespolu máme prísľub na jeden až dva kamióny štiepky denne. Čo sa týka ostatného množstva, zdrojov na východe Slovenska je dosť. Stačí zobrať do úvahy okruh 40 kilometrov. Ak by sme nedokázali garantovať potrebné množstvo suroviny, tak rakúska banka by do projektu nešla." Zároveň však priznal, že spôsob dopravy by mohol spôsobiť problémy: "Aj preto treba umiestnenie centrálneho zdroja správne lokalizovať. To však už bude úloha mesta." Zároveň uviedol, že čo sa týka odberu tepla, technológiu garantujú oni. "Tiež sme pripravení v zmluve deklarovať, že budeme dodávať teplo za nižšiu cenu, ako sa dá vyrobiť plynom," zdôraznil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
