Andreja Mizeráka. Doteraz sa na ňu prihlásilo už 15 folklórnych súborov. Súťaž sa tohto roku uskutoční 5. augusta, na večer je naplánovaná ľudová veselica so živou hudbou, ale aj s diskdžokejom. Organizátori sú presvedčení, že tak ako po minulé roky, veselica potrvá do ranných hodín.
Výťažok zo súťaže poputuje na dostavbu amfiteátra. "Aj pódium, ktoré teraz staviame, financujeme z výťažku z minulých ročníkov, nie z obecných rozpočtových peňazí," informovala starostka Štefánia Škapurová. Obec totiž zápasí s finančnými prostriedkami. "Pripravujeme projekty na získanie financií z eurofondov na kanalizáciu a vodovod. Doteraz sme preinvestovali 14 miliónov korún," skonštatovala. Nedávno dokončili aj opravu nových miestnych komunikácií, ktorá je pred kolaudáciou. Viac ako 4 milióny korún ich stála úprava Blatného potoka a cesty k pozemkom na individuálnu bytovú výstavbu. Peniaze získali z eurofondov. "Máme rozpracovaný aj územný plán. Zaplatili sme zaň 290-tisíc korún, ukončený bude v auguste budúceho roku," dodala.
V tomto roku začali v obci aj s výstavbou požiarnej zbrojnice. Financujú ju z obecných peňazí a stavajú svojpomocne. Predpokladajú, že koncom leta by už mala zbrojnica stáť prikrytá.
Folklórny festival a jeho história
História festivalu siaha do roku 1981. Veľkú zásluhu na jeho rozvoji má okrem iných aj známy etnograf Ján Lazorík - vedúci folklórnej skupiny Krivany. V nej gajdičiar Andrej Mizerák účinkoval od roku 1971 až do svojej smrti v roku 1977. Po roku 1983 sa folklórna súťaž stala celookresnou kultúrnou akciou. Okresné osvetové stredisko v Prešove jej udelilo pevný organizačný termín, a to v prvú augustovú nedeľu.
Gajdica je ľudový hudobný nástroj, ktorý vytvoril Andrej Mizerák. Na gajdiciach hrávajú muzikanti iba na Šariši, nikde inde. Je to svetový unikát. Výrobcom gajdíc je už iba Alexander Gernát z Krivian (okres Sabinov). Ten vraví, že najlepšie je použiť na jej výrobu drevo z bazy. Záleží však na tom, kde rastie. Najlepšie znie gajdica, ktorá je vyrobená z bazy rastúcej v lese. Do vytvorenej píšťaly sa vyvŕta 6 dierok zhora a jedna zospodu. Dôležité je aj pískadlo. Najlepšie je z umelej hmoty, lebo sa nerozsuší. V minulosti sa však na pískadlo používalo husacie brko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
