že to bol vskutku zážitok. Dobrovoľne priznávam, že už naozaj dlhé roky mi tvorcovia DJZ v Prešove neponúkli toľko emócií, vášní a utrpenia v jedinečnom a dobre stráviteľnom súste! A ešte niečo, je to vôbec po prvý raz, čo som videl inscenáciu činoherného predstavenia oveľa neskôr, než opernú podobu námetu a bez váhania skonštatujem, že zážitok je v oboch prípadoch celkom mimoriadny.
Historická budova DJZ poskytla textom Gabriely Preissovej tak, ako ich prerozprával režisér predstavenia Michal Náhlik, žičlivé prostredie a scéna Anity Szökeovej atmosféru tragédie, hriechu a ľudských nedostatkov vidieckeho prostredia, voľakedy a veru aj dnes, ešte umocnila.. Stiesnený priestor, ako keby ohraničený imaginárnymi múrmi, bez akéhokoľvek horizontu či farebnej zmeny, na človeka padá ťarchou až neskutočnou. Inscenácia však plynie šialene rýchlo a sám pre seba som si ju rozčlenil na niekoľko velikánskych mizanscén, ktoré som si pomenoval Pohreb, Vraždenie neviniatok a Svadba s tragickým koncom, aby som dokázal veci útočiace na mňa zo scény absorbovať, v celom rozsahu pochopiť a predovšetkým obdivovať, lebo toľko hereckej dokonalosti mi moji milovaní umelci už naozaj dávno neponúkli v jednom jedinom zábere.
A naviac, režisér Náhlik sa trošku pohral aj s časom. Kým úvod inscenácie nechal zasadený v prelome 19. až 20. storočia, aby lepšie vynikli vzťahy v rodine, vo výchove, financiách a spoločenskej hierarchii, všetky ďalšie časti už celkom organicky posúval smerom k dnešku. Ba záver, s vyvrcholením tragédie, bol celkom súčasný a predsa, alebo aj tak, celkom zrozumiteľný a akceptovateľný. Tragédie medzi ľuďmi, katastrofa vzťahov, lásky, vzájomnosti, zodpovednosti a neodpustiteľnej viny sú symbolom dneška presne tak, ako vtedy, keď texty Gabriely Preissovej vznikali.
Obsadenie hry je veľké, scéna je takmer neustále plná jedinečných typov a ak sa predsa len občas vyprázdni, je to vždy nesmierne dramatická výzva. Náhlik svoju drámu zinscenoval ako sled panoptikálnych výjavov, všetky charaktery boli síce v kontexte, no každá postava žila svoje vlastné osudy a prezentovala sa osobitým prejavom a ak by som mal niekoho uprednostniť, nebol by som spravodlivý. Zuzana Kúšiková, Ľudmila Dutková, Stanislava Pázmanyová a.h., Elena Kušnierová, Dana Košická a.h., Valéria Fürješová, Jana Maľová a Antónia Pitoňáková, čo sú okrem kostolníčky Kvety Stražanovej všetky ženské postavy, boli jednoducho úžasné.
A herci, menovite, Ján Ivan, Boris Srník a.h., Štefan Turanský, Dušan Brandys, Peter Lejko, Miroslav Bodoki aj Igor Kasala presvedčivo dokázali, že sú rovnocennou zložkou ansámblu, napriek viacerým pochybnostiam z nedávnej histórie. Ich herecké kreácie boli presvedčivé a drobnokresba charakterov priniesla nevšedné zážitky až obdiv. V plynutí deja takejto hry sa uznanie potleskom nedá prejaviť, aby sa nenarušila atmosféra či kontinuita diania, ale v priebehu večera by si každá z menovaných herečiek či hercov takéto ocenenie zaslúžili aj opakovane.
Michal Náhlik sa ako umelecký šéf a režisér prezentoval v DJZ skvele. Svoju mladosť a túžbu dať profesii celkom nový rozmer prezentoval v úžasnom rozsahu režijných nápadov totálneho divadla. Okrem časového posunu je na scéne aj pohybové divadlo výnimočných kvalít, dialógy v jednej vypätej scéne nahrádzajú bublinky komiksových textov a až fascinujúco pôsobí svetelný park scény i živá hudba rockového koncertu. Cítim, že tento dramaturgický počin mu postavil latku výkonnosti poriadne vysoko, ale je v jeho silách zdolávať aj vyššie méty.
Autor: Stanislav KRIŠTOFÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
