strede stanu stojí piecka na varenie, okolo sú ležadlá na spanie. Obyvatelia stanu sú bez elektriny a vody, umývajú sa a perú v miestnom potoku. V tomto prípade však platí staré príslovie - človeče, pomôž si sám a pomôže ti aj Boh. Dvom rodinám totiž poskytla naozaj štedrú pomoc organizácia Úsmev ako dar. Zdá sa však, že spomínaná pomoc padla na neúrodnú pôdu.
Ako vyplýva z rozprávania starostu obce Ľudovíta Kujnischa (Smer-SD), spomínané dve rodiny (ide o dvoch bratov s manželkami a deťmi) najprv bývali priamo v obci v prenajatom dome. "Majiteľ od nich žiadal iba to, aby dom udržiavali a platili domovú daň," opisuje Ľ. Kujnisch. Keďže sa tak nedialo, majiteľ dal dom zbúrať a jedenásť ľudí ostalo z hodiny na hodinu na ulici. "Po rokoch upozorňovania sa títo ľudia stali bezdomovcami. Vybavili sme preto pre nich cez ministerstvo vnútra vojenské stany," dodáva starosta. Ako ďalej hovorí, je si vedomý, že ide o provizórne riešenie, podľa jeho názoru, snahu zmeniť situáciu k lepšiemu by mali vyvinúť hlavne spomínaní postihnutí ľudia. "Bohužiaľ, musím priznať, že ide o problémové rodiny. V budúcnosti plánujeme v obci stavať nájomné byty nižšieho štandardu. Lenže do tých by sa mali nasťahovať ľudia, ktorí pomoc naozaj potrebujú a nie takí, ktorí sa v kritickej situácií ocitli vlastnou vinou," konštatuje starosta.
Obyvatelia vojenských stanov sú na všetko nahnevaní. Ako sa nám posťažovali, bývať takýmto spôsobom je neúnosné. "Ako si tu môžu deti písať domáce úlohy, veď nemáme ani stôl a stoličky. Varíme na piecke a vodu používame z potoka, bojíme sa, že ochorieme. Deti sú stále prechladené, bývať v stane je nebezpečné," posťažovala sa nám Renáta Sarisková. Jej švagor Ján nám dokonca tvrdil, že práve kvôli takémuto spôsobu bývania chronicky ochorel na obličky. Na našu otázku, prečo si nehľadajú prácu odpovedali, že Rómov nikto nezamestná. A ak tak, za nízky plat.
Ako sme sa dozvedeli od Stanislavy Hunyadiovej z organizácie Úsmev ako dar, týmto ľuďom sa snažili všemožne pomôcť. Dokonca manželovi pani Renáte vybavili zamestnanie v Košiciach aj s ubytovaním. Tento otec rodiny však pracoval iba jeden deň. "Zorganizovali sme takzvanú rodinnú konferenciu, na ktorej sa
sa zišlo asi 50 ľudí, s cieľom nájsť riešenie, ako pomôcť týmto ľuďom. Babka sa napríklad ponúkla, že deti po vyučovaní môžu byť pri nej, napísali by si domáce úlohy, večer by pozerali televízor, do stanu by vrátili iba prespať," popísala S. Hunyadiová, ako naštartovali pomoc spomínaným obyvateľom Mníška nad Hnilcom. Okrem toho, táto organizácia každý týždeň kúpila rodinám základné potraviny a vybavila im lístok na drevo, aby ho nemuseli kradnúť z okolitých lesov. Čo je však základ, hlave rodiny našli prácu v Košiciach. "Našim cieľom je, obrazne povedané, dať rodine udicu a naučiť ich chytať ryby, a nie dať im všetko hotové. Chceli sme mobilizovať rodinu, aby riešili svoje problémy. Lenže musia chcieť aj oni," dodala S. Hunyadiová. Ako však skonštatovala, dvere majú pre spomínaných ľudí stále otvorené, základom je však snaha z ich strany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
