PREŠOV. Profesor Fedor Malík sa celý život venuje vínu. Napísal niekoľko kníh, množstvo publicistických článkov, kde opisuje víno, kultúru pitia tohto nápoja a propaguje kvalitné víno.
Práve o víne sa sme sa s ním pozhovárali v jednej novootvorenej prešovskej vinotéke. Od čias, keď sa v reštauráciách ponúkalo na výber biele, alebo červené, sa toho predsa len dosť zmenilo.
"Aspoň na severnej pologuli ide ruka v ruke s globálnym otepľovaním ide i globálne ovínovanie. Z východu prišla vodka, zo západu pivo a kto si objednal pohár vína, bol skôr podozrivý. Zmenilo sa to. V týchto mestách a mestečkách sú všade výčapy vín a slušné enotéky. Pulty predajní sú plné odbornej literatúry, mnohí fanatici sa vzdelávajú a vedia sa zorientovať a rozoznať nielen biele víno od červeného, ale nemýlia si Silván so Slivánom... Veľmi to pokročilo," povedal F. Malík, ktorý upozornil na to, že aj víno je alkohol a nie je celkom pravda, že in vino veritas (vo víne je pravda).
"Pri tých, čo pijú dva litre denne, môžeme napísať in vino morbidus (vo víne je smrť). Avšak predsa je v rade nízkoalkoholických nápojov. Slovensko pokročilo do Európy. A víno je súčasťou európskej kresťanskej kultúry, čo nemôžeme povedať o budhistickej, moslimskej, alebo inej kultúre."
Podľa jeho slov bol na Slovensku v konzumovaní vínna bol zaznamenaný pokrok, akurát, že mnohí sa sťažujú, že na úkor slovenského vína.
"Nie je to celkom pravda. Aj na Slovensku začínajú ľudia piť dobré víno a ja som v tomto smere kozmopolita a je takpovediac jedno, čo to víno je novozélandské, alebo slovenské. Z jedného dôvodu. Na Slovensku sa urodí a dorobí 550- až 600-tisíc hektolitrov vína. Vypije sa o 300-tisíc hektolitrov viac. Slovensko vo výrobe hroznového vína nie je sebestačné. Či chceme alebo nie, tritisíc vagónov vína ročne musíme doviesť. Som za to, aby sa doviezlo fľašové a kvalitné víno a nie osemkorunové patoky v kamiónoch z Talianska, Španielska alebo Portugalska."
Nedávno bola v médiách polemika, keď Európska únia chcela určiť hranicu na dosladzovanie vín na dve percentá, čo nevyhovuje najmä výrobcom v strednej a severnejšej časti Európy. Bránili sa, že tieto predpisy by pre nich boli likvidačné. "Nepoloží ich to na lopatky," vyjadril svoj názor Fedor Malík.
"Je rozdiel medzi vinohradníctvom a vinárstvom. Vinohradník chce mať obrovské hektárové výnosy a tie u nás spraví tak, že bude mať menej kvalitné a menej cukornaté hrozno. Ak by spravil tak, ako v Bordeaux, že by polovicu úrody koncom júla ostrihal a dožičil, aby na kre viniča boli tri, štyri strapce, tak samozrejme dosiahne tú cukornatosť." Okrem regulácie úrody výnosmi môže pomôcť kvapková závlaha či odsúšanie hrozna. Podľa tohto odborníka na víno by mala byť trendom výroba kvalitnejších vín. "Obchodníci plačú a veľkovýrobcovia to riešia tak, že dovážajú vagóny lacného vína z juhu Európy."
Fedor Malík má aj vlastné víno. Nazval ho Sahral Noir, roč. 2005 (vypátrali sme, že ide o slovnú hračku: Malík sa hral s červeným vínom): "Mám skoro hektár vinice, ročne dorábam 6-, 7-tisíc litrov a toho roku som oficiálne začal vína aj fľašovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
