kultivované prostredie, ale - a to je najdôležitejšie - kam sa chodí na veľkú kultúru. Okrem veľkých divadelných projektov, poväčšinou muzikálových či inscenačno zložitejšie komponovaných, sa ponuka klasickej dramatickej produkcie súboru našej profesionálnej divadelnej scény uvádza v tomto príjemnom prostredí a je to v každom ohľade vynikajúca prax. Herci a aj ich obecenstvo sú v blízkom kontakte, prostredie evokuje skvelú atmosféru a ak si uvedomíte na jednej strane obrovské očakávanie a na tej druhej, schopnosti, a chuť i odhodlanie podať čo najlepší výkon hodný špičkového profesionála, genius loci tohto priestoru dosahuje obdivuhodné parametre. Nie náhodou sa akurát táto divadelná scéna stala nedávno miestom, kde členovia Divadelného klubu pri DJZ odovzdávali svoju Cenu sympatie najlepšiemu hercovi uplynulej sezóny.
Široká členská základňa klubu to mala takmer vždy zložité, sezóna je dlhá, dramaturgia ponúka možnosti viacerým prvotriednym umelcom v našom súbore, a tak sa pravidelne stávalo, že nominácie na takéto ocenenie sa nerodili jednoznačne. Tentoraz to bolo iné, no nie ľahšie. Manželia Kveta a Jozef Stražanovci dostávali hlasy najčastejšie a zaujímavé bolo, že to malo presne takúto podobu - nie jeden herec či herečka, ale obaja, ako manželský pár. Príčinou celkom iste bola skutočnosť, že v tejto sezóne si na doskách scény DJZ prežili aj divadelný manželský život, ako voľajakú nadstavbu toho svojho, reálneho. Divadelná hra Posledná cigara a Keď umiera herec sú jedinečné projekty a manželia Stražanovci v nich naozaj excelovali.
Cenu prevzali na predstavení Posledná cigara. Bolo to správne rozhodnutie, inscenácia sa vydarila celkom mimoriadne, aj s tou povestnou čerešničkou na torte - to keď sa Jožovi Stražanovi podarilo svojou povestnou cigarou prepáliť si vrecko elegantného župana "šikovnejšie", než mu to predpísal režisér a plné hľadisko aplaudovalo! Dlho, vášnivo, s velikánskou vďakou a ceny i kvety, ktoré vyznamenaný pár i ostatní účinkujúci dostali, ako keby nadobudli ten najočakávanejší rozmer - hlbokú empatiu medzi tvorcom a konzumentom kultúry. Jožo Stražan sa vyznal, že ak počuje takýto potlesk a cíti ten nádherný vzťah medzi hľadiskom a javiskom, je šťastný, že robí práve divadlo.
Autor: Stanislav KRIŠTOFÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš