Prešova, pre ktoré bude ministerstvo hľadať riešenia. Hagyari záujmom je, ao deklaroval, aby keď o štyri roky bude z funkcie odchádzať sa mohlo povedať, že Prešov je moderným ekologickým mestom.
Problém, ktorý Jaduš a primátor riešili, sa týka v prvom rade znečisťovania ovzdušia emisiami. „Primátor vyjadril požiadavku riešiť istú firmu. Zo strany ministerstva budeme iniciovať vo veci rokovanie," skonštatoval Jaduš. Hagyari konkretizoval, že ide o spoločnosť Kronospan.
„Venovali sme sa aj protipovodňovej ochrane, lebo Prešov je rizikovým miestom, čo sa týka povodní. Riešili sme, ako upraviť tok Torysy, kde by sa vybudovali záchytné miesta pre vodu. Čo nás však ešte viac trápi, je povodie Sekčova, kde sú povodne každoročným javom," uviedol štátny tajomník. Pozornosť prešovského primátora upriamil na skutočnosť, že ministerstvo v rámci operačného programu má návrh na riešenie protipovodňových opatrení.
S protipovodňovou ochranou súvisí aj vybudovanie záchrannej stanice v Prešove, ktorá by mala na starosti riešenie akútnych povodňových stavov, ale aj následných opatrení, ako napríklad dezinfekcia studní: „Vybudovanie takejto stanice v Prešove by bolo dobré aj preto, aby sme sem nemuseli volať záchranárov zo západného Slovenska. Primátor prisľúbil, že ak ministerstvo životného prostredia vyjde takémuto zámeru v ústrety, a my už to máme s ministrom predbežne dojednané, tak poskytne pomoc pri výbere vhodnej lokality a budovy," povedal štátny tajomník.
Na stretnutí sa venovali aj problematike odpadu. Podľa Jaduša by riešením bolo vybudovanie bioplynovej elektrárne v Prešove, ktorá by likvidovala nielen organickú hmotu z komunálneho odpadu, ale aj to, čo je pre obce a mestá najpálčivejším problémom, a to zelený odpad. Zároveň zdôraznil, že od januára minulého roka je v platnosti zákon, ktorý nariaďuje iný spôsob likvidácie zeleného odpadu, ako skládkovanie. „Sú len dve možnosti, a to kompostovanie alebo vybudovanie bioplynovej elektrárne," poznamenal.
Jaduš dodal, že od Hagyariho dostal námet, ktorý keby sa realizoval, tak Prešov by sa stal bezpečným mestom pre chodcov. Na Slovensku sa zhodnocuje gumový odpad, ktorý nie je plne využívaný: „Legislatívu bude treba nasmerovať tak, aby sa gumový recyklát vkladal do asfaltových zmesí. Pásy z týchto asfaltových zmení by sa potom mohli dávať pred prechody pre chodcov, školy, križovatky, či na niektoré kruhové objazdy. Výsledkom je to, že sa zníži brzdná dráha automobilov o 30 až 40 percent." Štátny tajomník ministerstva životného prostredia poznamenal, že Prešov by sa v zavádzaní tohto systému mohol stať pilotným mestom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš