situácia je nezávideniahodná. S igelitovými taškami sa presúvajú od jedných príbuzných ku druhým. Vedenie domova dôchodcov vypovedalo M. Lapšanskej nájomnú zmluvu, pretože si neuhrádzala v plnej výške svoje záväzky. Jej dôchodok bol totiž nižší, než náklady za bývanie, poskytovanie stravy a sociálnych služieb.

Zúfalá a na dôvažok chorá dôchodkyňa tvrdí: „Urobila som všetko preto, aby som sa s vedením domova dôchodcov dohodla." Riaditeľ spomínaného zariadenia Peter Hrabuvčin však oponuje: „V priebehu troch rokov sme jej adresovali päť výziev. Pani Lapšanská sa mi vyhýbala, neurobila nič preto, aby sa s nami dohodla. Nikdy neuviedla konkrétne, ako chce nedoplatok riešiť."

M. Lapšanská je diabetička, päťkrát v priebehu 24 hodín si musí aplikovať inzulín, okrem toho má problémy so srdcom. Jej manžel zase prekonal pracovný úraz a má okrem toho psychické problémy. Dôchodkyňa s plačom popisuje, čo všetko predtým, než skončila na ulici, okúsila v domove dôchodcov. Situácia sa podľa nej dokonca vyostrila natoľko, že skončila so zhoršeným zdravotným stavom v nemocnici. „Všetko je účelove smerované proti mojej osobe. Vo vzťahu k pani Lapšanskej som sa správal tak, ako ku každému jednému z obyvateľov domova dôchodcov," tvrdí riaditeľ.

M. Lapšanská poberá dôchodok približne 5 700 korún. Podobne je na tom aj jej manžel. Spočiatku ich príjem stačil akurát na úhradu ich záväzkov v domove dôchodcov. Problém však nastal, keď vedenie tohto zariadenia zvýšilo poplatky za služby. Bývanie, strava a sociálne služby stáli jednu osobu na obdobie 31 dní 6 530 korún. „Dostali sme sa s manželom do problémov. Mesačná úhrada bola vyššia, ako naše dôchodky. Platili sme, koľko sme mohli, vznikali nám však nedoplatky," uvádza M. Lapšanská.

Celkový dlh sa vyšplhal na 48 240 korún. Dôchodkyňa sa preto rozhodla pre krajné riešenie. „Podala som si žiadosť o úpravu odoberaných jedál. Čiže, aby som vyriešila finančnú situáciu, radšej by som menej jedla," vysvetľuje M. Lapšanská. Žiadosť jej však bola zamietnutá, pretože chýbalo stanovisko lekára.

K 31. januáru dostala M. Lapšanská odstúpenie od zmluvy s mesačnou výpovednou lehotou plus výzvu k uhradeniu záväzku. Situácia sa vyostrila 1. marca, kedy mala dôchodkyňa opustiť zariadenie. M. Lapšanská tvrdí, že riaditeľ domova dôchodcov sa správal tak neprimerane, že si musela privolať rýchlu zdravotnú pomoc a potom bola dva týždne hospitalizovaná. Po návrate z nemocnice sa už nemala kam vrátiť. „V izbe pri mne stáli traja ľudia, kým som sa pobalila," hovorí. Podobne pochodil aj jej manžel. Odmietol popísať novú nájomnú zmluvu, preto tiež musel zo zariadenia odísť. Podľa jeho manželky mal päť minút na to, aby si zbalil veci. O starých bezvládnych rodičov by sa mali podľa etických zásad postarať v prvom rade deti. M. Lapšanská však hovorí, že jej dvaja synovia majú nevhodné bytové podmienky na to, aby u nich mohli bývať.

„Ako štatutár som využil všetky možnosti v priebehu troch rokov, a to ako právne, tak aj ústretové kroky, na ktoré však pani Lapšanská ani jej synovia nereagovali. Aj kvôli správaniu pani Lapšanskej v našom zariadení som sa rozhodol odstúpiť od zmluvy o poskytovaní sociálnej starostlivosti. Uvedený problém bol konzultovaný aj s pracovníkmi odboru sociálnych vecí Úradu Košického samosprávneho kraja. Vzniknutá pohľadávka nie je jediný problém. Citujem stanovisko výboru obyvateľov domova dôchodcov: 'Uvítali by sme, aby sa pani Lapšanská už nevrátila do domova dôchodcov, pretože nerobí dobré meno nášmu zariadeniu. Jej správanie a konanie nie je správne ani férové voči ostatným obyvateľom,'" uviedol P. Hrabuvčin.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš