ktorá je v oblasti živočíšnej aj rastlinnej výroby za likvidačnú. Konštatovali to na poslednom spoločnom zasadnutí Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory (RPaPK) vo Svidníku. "Na Slovensku už niet ziskovej produkcie zo živočíšnej výroby. To je fakt, nie špekulácia. Z Bruselu budeme peniaze dostávať do roku 2013, ale ak sa bude situácia vyvíjať rovnako ako doteraz, dovtedy úplne zlikvidujeme živočíšnu výrobu a to bude katastrofa," uviedol v tej súvislosti predseda RPaPK Ján Harvilko (na snímke).
Ako ďalej argumentoval, náklady na výrobu ovčieho syra sú okolo 110 korún, ale na trhu sa dá predať maximálne za 95 korún, náklady na chov jahniat sú okolo 120 korún, ale predať sa dajú len za 85 korún za kilogram. "Je to pre chovateľa veľká strata a musí uvažovať, či chov udrží. No a je tu ešte vlna, lenže jej predaj sa nevyrovná ani nákladom za strihača. Tento stav sa týka aj ošípaných a hovädzieho dobytka," konkretizoval fakty. Ako príklad použil cenu mlieka. Pri cenovej hranici 9,50 za liter, ako to od výrobcov požadujú mliekári, znamená pre výrobcov zisk 1 až 2 haliere. Pravidlom je však skôr to, že musia ísť pod túto hranicu a vytvárajú tak straty. Postupne likvidujú dojnice a už v súčasnosti je faktom aj to, že v oboch okresoch chov dobytka výrazne poklesol.
Zaujímalo nás, ako je možné, že okolité štáty si produkciu zachovali a dokážu predávať mäso za nižšie ceny ako sú tie slovenské. Príkladom je napríklad mäso z Poľska, Holandska, Rakúska, či Nemecka. Napríklad rakúsky farmár má v stáde 15 oviec a dokáže produkovať zisk. Ako je potom možné, že v Podielnickom družstve v Bukovciach majú stádo s 3000 ovcami, ale zisk nedokážu dosiahnuť. To aj napriek tomu, že majú európske certifikáty a prevažnú časť jahniat vyvezú do Talianska. "Za tým sú spomínané ceny mäsa, syra aj vlny. Platí to aj o bravčovom mäse. Nákladová cena je vyššia ako 40 korún, ale predať ich môžeme maximálne za 35 a to je cesta k likvidácii chovov. Ak to za hranicami dokážu, tak to bude určite preto, lebo dostávajú aj štátnu podporu. Inak si to neviem vysvetliť. Brusel nám dáva dotáciu na hektár pôdy, nie na liter mlieka, či mäsa a hoci máme peňazí viac, produkujeme straty. V roku 2013 sa nám môže stať, že živočíšna výroba, technológie a ďalšie veci budú dávno zlikvidované," reagoval na našu otázku Ján Harvilko, ktorý je zároveň predsedom spomínaného družstva v Bukovciach.
Faktom však je, že minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa sľubuje, že štát podporí živočíšnu výrobu sumou 1,8 miliardy korún. Poľnohospodári sú však skeptickí. Kým sa k nim peniaze dostanú a oni ich do svojich plánov zapracujú je podľa nich takmer isté, že straty to nezastaví. Takéto jednorazové, alebo ojedinelé opatrenia nepovažujú za systémový krok.
Hospodári sa zhodujú aj v tom, že Slovensku a dokonca aj Bruselu chýba dlhodobá koncepcia. Argumentovali napríklad aj tým, že hoci pracne získali certifikáty na vývoz a predaj ekologických potravín, na trhu sa tieto kvalitné produkty predávajú za klasickú, spravidla nízku cenu. Dotkli sa aj otázky predaja potravín cez obchodné reťazce. "Kontrola potravín síce funguje, ale len z hľadiska zdravotnej nezávadnosti, nie ich kvality. U nás je možné predávať aj párky bez mäsa, mlieko bez mlieka, ale napríklad do Írska sa nedostane ani jeden rohlík, ktorý by neprešiel aj kontrolou nutričnej hodnoty. Vlani sa k nám doviezli potraviny s rozporom obchodného salda za 17 miliárd korún, rok predtým to bolo 22 miliárd. S tým sa musí niečo urobiť," dodal J. Harvilko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
