Prešove začali zbierať podpisy pod petíciu za priame vlakové spojenie medzi Prešovom a Bratislavou. Podľa člena petičného výboru Jozefa Šmigallu je cieľom petície zavedenie priameho spojenia z Prešova do Bratislavy, a to ako cez Žilinu, tak aj cez Zvolen, teda južnou trasou. Takéto vlakové spoje by mali podľa signatárov petície premávať denne. Podpisy pod túto petíciu neustále pribúdajú.
„Väčšina ľudí súhlasí s týmto návrhom a podpisuje petíciu. Nie sú to len Prešovčania, ale aj cestujúci z Košíc či Vranova," povedala nám Helena Korčáková z Ľubotíc (okres Prešov), ktorá zbiera podpisy priamo v jednom z obchodíkov na prešovskej železničnej stanici. „Našli sa asi dvaja, čo odmietli podpísať, inak je o to záujem," dodala.
Železničná stanica v Prešove je momentálne v rekonštrukcii. Práve táto rekonštrukcia je dôvodom, prečo sa iniciátori rozhodli spustiť petíciu. „Keď už sa investujú do rekonštrukcie milióny korún, malo by sa niečo robiť aj s tým, aby mal Prešov na železničnej mape Slovenska väčšiu váhu," konštatoval J. Šmigalla z petičného výboru za zavedenie priameho denného spojenia medzi Prešovom a Bratislavou severným ťahom (cez Žilinu) a za zachovanie terajšieho denného spojenia Prešov - Bratislava južným ťahom cez Zvolen rýchlikmi č. 800 a 803. Ako povedal, v súčasnosti sú z Košíc vypravované niektoré duplicitné rýchliky v krátkom časovom slede. Časť z nich by mohla byť vypravovaná z metropoly Šariša. „Pomohlo by to nielen Prešovčanom, ale aj ďalším cestujúcim z kraja i zo zahraničia," dodal Šmigalla.
Čo si myslia o iniciatíve Prešovčania? Opýtali sme sa ich na to priamo na železničnej stanici. „Vlakom cestujem raz ročne, preto je mi to jedno. To prestupovanie v Kysaku sa dá zvládnuť. Skôr by som privítala, keby sa konečne začalo niečo robiť s diaľnicami tu na východe," povedala Prešovčanka Janka Ivánková.
Iný názor má Martin Jančok z Prešova: „Mne by priame spojenie vyhovovalo, do Bratislavy jazdím zhruba trikrát mesačne. Ak by to však mal byť rýchlik, ktorý stojí na mnohých miestach, tak by sa stále viac oplatilo ísť vlakom Inter City z Kysaku."
Priame spojenie Prešova s Bratislavou by privítali aj telesne postihnutí cestujúci. Vozičkár Radko Soročina nám povedal, že ak cestuje vlakom, vždy sa musí najprv dopraviť do Kysaku autom, alebo taxíkom. Prestup pre ťažko zdravotne postihnutých je príliš komplikovaný. „Pre nás je táto otázka dôležitá. A verím, že priame spojenie privítajú aj ďalší Prešovčania, hoci im prestup v Kysaku nerobí také problémy, ako hendikepovaným cestujúcim," poznamenal Soročina.
Aký bude osud petície, je v tejto chvíli predčasné hovoriť. Na hárkoch zatiaľ pribúdajú stovky podpisov. Situáciou v železničnej doprave sa má zaoberať vláda i samosprávne orgány. Spomenuli to na nedávnom brífingu predseda vlády a prešovský primátor. Pre cestujúcich z Prešova je v súčasnosti a už dlhé roky stále železničným uzlom spájajúcim ich so svetom dedinka Kysak.
Kde sa stala chyba
Prešov - Tretie najväčšie mesto na Slovensku sa nachádza mimo hlavné základné železničné trasy. Prečo? Ako uvádza časopis Krásy Slovenska (1 - 2/2007), koncom 19. storočia zaznamenal Prešov stagnáciu v hospodárskej oblasti. Ocitol sa mimo trasy Košicko-Bohumínskej železnice a ani vybudovanie tratí z Kysaku do Prešova (1870), z Prešova do Plavča (1873) a z Prešova do Bardejova (1893) nezlepšilo túto situáciu. Mimochodom, traduje sa, že v čase, keď sa rozhodovalo o umiestnení železničných tepien, bol na čele mesta Prešov istý mäsiar, ktorý sa obával konkurencie, ktorú jemu a jeho blízkym privezie nová železničná trať. Dôsledky tohto strategického rozhodnutia pociťujú obyvatelia Šariša aj dnes, po vyše sto rokoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
