SR v rámci novely zákona o štátnom občianstve, ktorá by mala v prípade schválenia vládou a parlamentom nadobudnúť účinnosť v polovici júla. Zmeny navrhovatelia zdôvodňovali ako reakciu na narastajúce nebezpečenstvo terorizmu a organizovaného zločinu.
V súčasnosti platí, že žiadatelia o slovenské občianstvo musia preukázať, že žili v našej krajine najmenej päť rokov, sú bezúhonní a musia absolvovať pohovor, ktorým dokážu, že ovládajú základy jazyka. Po poslednej úprave zákona štátoobčiansky sľub žiadatelia skladali na krajských úradoch, teda čo najbližšie k miestu ich bydliska. Zaujímalo nás preto, koľko žiadateľov si prevzalo dekrét o občianstve na Krajskom úrade (KÚ) v Prešove. "Minulý rok sme zaznamenali pokles, išlo o 127 sľubov, ale podľa mojich informácií ďalšie žiadosti čakajú na schválenie. Najviac občianstiev v našom kraji sa udelilo v rokoch 2003 a 2004, teda krátko pred a po vstupe do EÚ. V tých rokoch ich bolo 428," povedal nám vedúci odboru všeobecnej a vnútornej správy na KÚ Pavol Drotár (na snímke).
Najčastejšie žiadali o občianstvo Ukrajinci, Číňania a Vietnamci. Ojedinele ľudia z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, bývalej Juhoslávie, ale aj z Izraela, Pakistanu, Kanady, Kolumbie, Chile, dokonca aj z USA a Burundi. Najčastejšie ide o cudzincov, ktorí tu žijú v zmiešaných manželstvách, prišli za biznisom, ale boli medzi nimi aj Slováci, ktorí získali občianstvo v cudzine a po návrate domov žiadali o obnovenie. Súčasne platný zákon totiž umožňuje dvojité občianstvo.
Na otázku, či si navrátilci podali žiadosti z nostalgie, alebo existoval aj iný dôvod, P. Drotár reagoval: "Dôvody mohli byť rôzne, ale v niektorých prípadoch išlo aj o reštituentov. Nárok na majetok si mohli uplatniť len ako občania Slovenska."
Zaujímalo nás tiež ako si vysvetľuje pokles žiadostí zo strany prisťahovalcov z Ázie. Počas posledných 10 rokov sa ich na Slovensku a konkrétne aj v Prešovskom kraji usadilo niekoľko stoviek. Obchodovali a z trhovísk sa postupne premiestňovali do kamenných obchodov. V posledných mesiacoch sa však čínske obchody pomaly strácajú. Podľa P. Drotára to môže signalizovať aj to, že sa stali občanmi v niektorej z krajín EÚ a tým sa im ešte širšie otvoril európsky priestor. Posúvajú svoj biznis ďalej. "Do Prešova a okolia prichádzali Číňania a Vietnamci z konkrétnych kantónov. Neviem to vysvetliť, ale akoby sa sťahovala časť komunity a v inej krajine vytvárala novú. Možno mali podobnú stratégiu, ako v Maďarsku. Tam vytvoril čínsku štvrť a živnosti si v rodine posúvali z generácie na generáciu, ale teraz sa rozhodli inak, možno smerujú do západnej Európy, možno viac na východ," dodal.
Návrh spomínanej novely zákona tiež sprísňuje podmienku bezúhonnosti a pravidlá preverenia ovládania slovenského jazyka. Žiadateľ bude musieť absolvovať pohovor s otázkami týkajúcimi sa jeho osoby a Slovenska, prečítať nahlas článok z tlače a napísať jeho obsah.
Faktom však je, že vo väčšine členských krajín EÚ cudzinci čakajú na občianstvo 5 rokov. Výnimku tvorí len Nemecko, kde ide o 8 rokov a Dánsko, kde je to 9 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
