stavebnými pozemkami. Vraj ich chystá pre niekoho zaujímavého a oni sa k nim nemôžu dostať.
Starosta má v tejto veci zasa ťažké srdce na riaditeľa regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu (SPF) Michala Mihoka. Podľa starostu je Mihok príčinou toho, že obecný úrad nemôže stavať. Obec si totiž v časti Roveň, kde sú inžinierske siete, vytypovala 2,5 hektára pozemkov, kde by v troch radoch mohlo stáť 30 rodinných domov. Tieto pozemky však patrili SPF. Podľa starostu dnes by už domy aj mohli stáť, lebo kroky smerom v tomto sme začali robiť v roku 2001. Na Obecnom úrade v Komárove majú len od domácich dvadsať žiadostí na stavebné pozemky.
Riaditeľ regionálneho odboru SPF Mihol má názor, že starosta nevie, čo chce. Podľa neho mohol problém riešiť tak, že sa mal postarať o územné rozhodnutia pre jednotlivých vlastníkov a títo potom mali požiadať SFP o odkúpenie pozemkov. Záležitosť mohol riešiť aj zámenou pozemkov s reštituentami.
Kde sa začal problém? Odvíja sa od parcelácie pozemkov v Komárove po konfiškácii v roku 1946 v prospech obyvateľov obce. Do týchto pozemkov spadá aj 2,5 ha, na ktorých chce obec stavať domy. Podľa starostu Komárovčania takto získaným pozemkom nevenovali takú pozornosť akú mali, už sa totiž hovorilo o vzniku poľnohospodárskych družstiev. Viacerí ani štátu ich cenu nezaplatili. To, že obavy Komárovčanov boli opodstatnené, potvrdil ďalší dekrét z päťdesiatych rokov, ktorý bol o tom, že prídel skonfiškovaného majetku im bol odňatý. Medzitým ubehli roky a Komárovčania spomínané prídely nevedeli v roku 200l, keď sa v obci robila ROEP, doložiť.
Obec zámer stavať domy na Rovni riešila tak, že požiadala o rozšírenie intravilánu. Keďže súhlas dostali, nechali spracovať štúdiu pre individuálnu bytovú výstavbu a oslovili SPF. "Chceli sme pozemky zameniť alebo odkúpiť," uviedol starosta. Zároveň povedal, že riaditeľ SPF s rozhodnutím váhal. Nakoniec zavolal z ústredia v Bratislave námestníčku: "Vyjadrila sa, že v žiadnom prípade nám pozemok nevymenia, ani neodpredajú. Výsledkom je to, že pozemkový fond aj týmito pozemkami riešil reštitúcie. Čiže dnes sú pozemky, na ktorých sme chceli stavať, vo vlastníctve reštituentov." Zároveň starosta spomenul i to, že aj svokor pána Mihoka sa cez reštitúcie dostal k pozemku v Komárove.
Ako pokračoval, jeho názor, že prídelové listy pozemkov v Komárove niekto zatajil z konkrétneho zámeru, sa mu potvrdili. V roku 2005 si totiž istý Komarovčan podielový list nechal cez dedičské konanie a následnú reštitúciu zapísať do vlastníctva.
Starosta k tomu povedal, že podobný postup zvolí aj obec. Zvolá všetkých príbuzných tých Komárovčanov, čo v 1946 dostali prídely pôdy. Vysvetlí im, že vyhľadať si prídelové listy môžu na Okresnom pozemkovom úrade. Následne bude treba vyvolať nové dedičné konanie. Potom sa musia obrátiť na súd, lebo možnosť žiadať o navrátenie vlastníctva k pozemkom reštitúciou v zmysle zákona už skončila "Je to síce zdĺhavé, ale dá sa to vybaviť," hovorí Jašek.
Následným problémom bude podľa neho to, že keď obec bude chcieť tých 2,5 ha pozemkov na Rovni získať na výstavbu rodinných domov, bude musieť s každým vlastníkom vstúpiť do rokovania, aby ich od neho odkúpila.
Iný názor na celú záležitosť má riaditeľ regionálneho odboru SPF Michal Mihok. Čo sa týka toho, že zámenou nevyšli obci Komárov v ústrety, uviedol, že zámeny vo všeobecnosti sa na pozemkovom fonde neodporúčajú: "Je to vždy problematické. Napadol nás za to viac razy aj Najvyšší kontrolný úrad. Teraz robíme len reštitúcie. Plníme to, čo nám predloží pozemkový úrad na základe zákona 503 z roku 2003. V súčasnosti máme na vybavenie ešte 150 reštitúcií."
Mihok zároveň poznamenal, že sa čuduje starostovi: "V roku 2003 nám dal žiadosť na zámenu pozemkov. Odporučil som ju. Prišla však námestníčka z Bratislavy a zámenu zrušila. Čo sa týka odpredaja, bolo starostovi oznámené, že je možné odpredávať, ale na základe vydaných územných rozhodnutí pre jednotlivých vlastníkov. A za znalecké ceny. Lebo je nemysliteľné, aby sme predali obci 3 hektáre pôdy, v cene napríklad 50 korún za meter štvorcový a obec tento pozemok potom predá za 70 korún."
Na margo roku 2003 Mihok podotkol, že vtedy boli ešte otvorené aj reštitúcie. Už vtedy a nie teraz, mal starosta Jašek nabádať ľudí zaujímať sa o zrušené prídely. Ako uviedol, v Komárove dával reštitúcie v dobrej viere, lebo mal stanovisko, že tieto parcely sú čisté. "Keby si Komárovčania boli uplatnili reštitúcie, tak by sme s tými parcelami nemohli narábať," poznamenal.
Napokon sme sa riaditeľa SPF opýtali, ako sa dostal k pozemku v Komárove jeho svokor. "Nebudem sa vyjadrovať," zareagoval, napokon predsa povedal: "Bolo to darovacou zmluvou od reštituenta pred nejakými piatimi rokmi. Takže nič sme neporušili."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
