prvé prirodzené, človekom nevysadené zmladenie lesných drevín. Mladé stromčeky sa objavili na ploche presahujúcej 520 hektárov.

Podľa Jána Marhefku z odboru starostlivosti o lesy k pozitívnemu vývoju prispelo skoré uvoľnenie plôch spracovaním následkov vetrovej kalamity. Oproti obdobiu pred kalamitou bude mať nový les inú podobu. "Smrek si pravdepodobne zachová najväčšie zastúpenie, pretože prevažná časť poškodeného územia sa nachádza v optime jeho prirodzeného rozšírenia. V budúcnosti sa však zvýši zastúpenie borovice lesnej, smrekovca opadavého či javora horského," načrtol budúcu podobu tatranských lesov J. Marhefka. Významné zastúpenie budú mať aj rýchlorastúce prípravné dreviny ako breza, jelša, jarabina a osika.

Ostatky kalamity v podobe kôp haluziny a koreňových vývratov po odstránených stromoch podľa predpokladov lesníkov takisto významne prispejú k nástupu prirodzeného zmladenia. V procese rozkladu kôp haluziny bude totiž vznikať ďalšia plocha pre rast mladých drevín. "Tak bude prirodzene zabezpečený vznik lesa takzvanej mozaikovej štruktúry, kde sa striedajú porasty tvorené prípravnými a cieľovými drevinami s plochami, v ktorých sa dreviny nevysádzajú a v ktorých sa zatiaľ nenachádza ani prirodzené zmladenie," upresnil J. Marhefka.

Obnova kalamitného územia národného parku v správe štátu bude pokračovať aj v tomto roku podľa Projektu revitalizácie a obnovy kalamitného územia. Ten kladie dôraz na prirodzenú obnovu poškodeného lesného ekosystému v kombinácii s neceloplošnou umelou výsadbou.

Autor: toti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš