"repete" spôsobila predovšetkým jeho úspešnosť, krásne spomienky a vynikajúca zábavu, ktorú pri predchádzajúcom inscenovaní divákom prinášalo. Florimond Hervé napísal rozšantenú operetku Mam´zelle Nitouche a úprava Ľubomíra Feldeka jej pridala celkom nový rozmer zábavy.
Spočíva nielen vo vtipných a dobre zrozumiteľných textoch, ale predovšetkým v jednoduchom situačnom humore, ktorý nám voľakedy celkom prvoplánovo prinieslo jej uvedenie na televíznej obrazovke s vynikajúcimi výkonmi Evy Kostolányiovej, Mariána Labudu a Martina Hubu. Som si istý, že režisér toho nášho, prešovského uvedenia, Anton Šulík, sa dal inšpirovať predovšetkým takouto podobou jej stvárnenia a keď som sa s ním, ešte pred premiérou rozprával pripustil, že naozaj - v mnohom!
Pointa príbehu je všeobecne známa. V kláštore je organista Celestin, ktorý však za jeho múrmi žije ako hudobný skladateľ Floridor, medzi chovanicami sa o dvojaký život usiluje Denisa, ktorá sa pri speve Floridorových piesní stáva subretou Mam´zell a hladinu ináč kľudného života kláštora naruší správa o jej pripravovanom sobáši s fešným poručíkom. Do všetkého diania veľmi rázne zasahuje matka predstavená, jej brat, major vojenskej posádky a subreta divadelnej spoločnosti, ktorá chystá premiéru Floridorovej operety.
Režisér Anton Šulík celú inscenáciu pripravi ako kabaretný kaleidoskop, ako akýsi šantán v tom najlepšom slova zmysle a všetky dôležité postavy deja nechal vystupovať v dvojúlohách. Ľudmila Dutková je Mam´zelle Nitouche i Denisa, Milan Antol hrá samozrejme Celestina i Floridora, no ostatné dvojúlohy sú už prekvapením a osobitosťou predstavenia. Dušan Brandys stvárňuje Matku predstavenú i jej brata majora a Ján Ivan je subretou i poručíkom, za ktorého sa má Denisa, chovanica z kláštora vydať. A aby grotesknosť všetkého ešte viac vynikla, časť chovaníc dievčenského kláštora sú muži v ženských kostýmoch i líčení a s uznaním napíšem, že aj to bolo oživením scény! Jasné, v hľadisku nesmieme zabudnúť, že táto hra ako posolstvo prináša výhradne zábavu, bujarú a rozšantenú a už jej ouvertúra, ak mi takto dovolíte nazvať úvodnú forbínu s takmer všetkými účinkujúcimi, ktorá prináša informáciu o tom, čo sa vlastne bude diať, je dobrým režisérskym riešením. Dostaneme polopatický návod budúceho a kto tento zámer pochopí, bude sa iba uvoľnene a naozaj dobre zabávať.
Ľudmila Dutková je skvelá, činoherne i spevácky a naviac, je to krásna a presvedčivá chovanica kláštora či šantánová subreta. Milan Antol, ako organista Celestin či Floridor jej výborne sekunduje a a v celom rozsahu potvrdzuje moje presvedčenie - že ako kmeňový herec nášmu súboru chýba! Dušan Brandys dostal veľkú rolu a zvládol ju po svojom. Trošku prehráva mimiku i gesto, až do grotesky, ale aj tak je presvedčivý i vierohodný. Naviac, veľmi príťažlivo sú vyriešené všetky jeho nástupy na scénu, sú vynikajúco zladené s hudobným sprievodom a patrí to k pozitívam celého diania na javisku. Činoherný part Jána Ivana bol príjemným zážitkom, žiaľ, spevácky ma celkom sklamal. Slabý, nevýrazný, neistý a až vo chvíli, keď sa pridal zbor, sa výsledný dojem zachránil.
Neviem, ako dopadli alternácie, ale keď v priebehu krátkej doby budem môcť porovnávať, rád sa k tomuto konštatovaniu vrátim a povinnosť kritika si splním. A trošku ma sklamala aj hudba, jej melodičnosť poznáme vari všetci a mnohí sme si celé predstavenie pospevovali s aktérmi, no v štúdiu pripravená nahrávka nedáva predstaveniu požadovanú a predovšetkým očakávanú atmosféru. Jasné, všetci vieme prečo je to tak, ale povzdychnúť si jednoducho treba. Rozhodujúci je však zážitok, čaro chvíle a nálada prežitého a potlesk dokazoval úspech. Na generálke, predpremiére i premiére veľký, úprimný a som si istý, že DJZ má k dispozícii hru, ktorá nás bude dlho zabávať.
Autor: Stanislav KRIŠTOFÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
