z hrobov pošmykla na gumenej fólii a spadla. A to tak nešťastne, že si vážne poranila chrbticu. Odvtedy prekonala dve operácie a čaká ju ďalšia. Správcu mestského cintorína - Technické služby mesta Prešov mieni žalovať a žiadať finančné odškodnenie. Hovorí, že spadla na fólii, ktorú používajú pracovníci cintorína a keby fóliu včas odstránili, k jej úrazu by nedošlo.
„Čaká ma ďalšia operácia a neviem, čo so mnou bude ďalej," priznala s obavami 57-ročná žena. „V ramenách cítim mravčenie, mám problémy, keď dlhšie stojím alebo sedím. Ťažkosti mám napríklad aj pri takej činnosti, akou je viazanie šnúrok na topánkach."
Na hlavnom cintoríne má pani Štefánia pochovaného syna. Na Štedrý večer v roku 2005 mu chcela zapáliť na hrobe sviečky. „Bola som už neďaleko synovho hrobu, kráčala som zasneženou uličkou popri hroboch. Vtom som sa pošmykla a spadla. Pod snehom bola totiž fólia, ktorú používajú hrobári. Keďže bolo nasnežené, nevidela som ju. Len čo som na ňu položila nohu, pošmykla som sa, spadla na chrbát a zacítila bolesť," spomína so slzami v očiach na nešťastný deň.
Po páde sa pani Štefánia nevládala postaviť. Pomôcť jej museli ľudia, stojaci neďaleko. „Jedna pani ma dokonca odprevadila domov. Stále som sa však cítila zle, mala obrovské bolesti a tak som na druhý sviatok vianočný zašla na pohotovosť." Verdikt lekárov znel jasne - trieštivá zlomenina dvoch hrudných stavcov. Nasledoval niekoľkomesačný pobyt v košickej nemocnici a dve operácie.
Riaditeľ Technických služieb mesta Prešov Anton Balčák o probléme pani nevedel. Podľa neho ich mala informovať skôr, nie po takej dlhej dobe. Pani Štefánia však argumentuje: „V nemocnici som bola od decembra 2005 do apríla minulého roku. Maródovala som až do konca roka. Keď som sa cítila trochu lepšie, zašla som za pracovníkom cintorína Júliusom Pribulom. Oznámila som mu, že som na cintoríne utrpela úraz. Chcela som sa dohodnúť bez súdu. Najskôr bol ochotný sa so mnou rozprávať, len povedal, že sa poradí so svojím právnikom."
Neskôr pani Štefánia pánovi J. Pribulovi telefonovala, ale nechcel sa s ňou baviť. „Jeho prístup sa mi nepáčil a preto som sa neskôr obrátila na právničku. Od Technických služieb mesta Prešov budem žiadať finančné odškodnenie."
Július Pribula, vedúci cintorína, vysvetlil, že podlahovú gumu dávajú ku hrobom vtedy, keď je na cintoríne veľké blato. „Chceme ľuďom zlepšiť prístup k hrobom. Fólie dávame preto, aby sa ľudia nepošpinili. Je pravda, že tie gumové pásy sú šmykľavé. Skúšali sme namiesto nich položiť na zem lepenku, lenže tá sa rýchlo prederaví. Budeme uvažovať nad iným materiálom," povedal. K úrazu pani Štefánie povedal, že v čase, keď sa jej to stalo, dovolenkoval. J. Pribula si tiež myslí, že pád mala nahlásiť skôr. „Prvýkrát prišla za mnou až v marci minulého roku," uviedol.
„Keď nám pani Luterančiková niečo doručí písomne, samozrejme, že sa tým budeme zaoberať," povedal nám A. Balčák.
„Chcem varovať ostatných ľudí, aby si dávali na tie fólie pozor. Zrejme ich pracovníci cintorínu potrebujú, ale nech ich po skončení práce odstránia," hovorí Š. Luterančiková. A. Balčák k tomu hovorí: „Gumové fólie používame, aby sme pri kopaní hrobov zeminou neznečistili susedné hroby. Hneď po skončení obradu a zasypaní hrobu sa fólia vždy odstráni."
A. Balčák dodal, že vie aj o tom, že ľudia si neraz nosia na cintorín vlastné fólie a prikrývajú nimi hroby. „Tá, na ktorej sa pošmykla pani Luterančiková, mohla, aj nemusela byť naša. Teraz, po takom dlhom čase, je to ťažké zistiť," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
