Korzár logo Korzár Spiš
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Exekútori zablokovali Bardejovu účty a majetok!

Bardejov - Súdni exekútori zablokovali celý nehnuteľný majetok mesta Bardejov a takmer všetky účty. Vzniknutú situáciu riešili poslanci na

minulotýždňom mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Exekútori, aspoň podľa materiálov predložených do zastupiteľstva, požadujú od mesta 32,256 milióna korún! Poslanci sa po kontroverznej a emotívnej diskusii rozhodli peniaze zaplatiť. Paradoxne však neschválili vyplatenie konkrétnej sumy, ale odsúhlasili sumu v rozsahu nevyhnutných nákladov na úhradu nákladov exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že suma 32 miliónov vo výsledku ešte nemusí byť konečná.

Informáciu poslancom o tom, čoho sa požiadavka exekútorov týka, podali zástupcovia prešovskej advokátskej poradne Farbakyová-Petránová. Uvedená advokátska poradňa totiž mesto v tejto záležitosti zastupuje. Chronológia problému je nasledovná: V roku 1996 uzatvorilo mesto kúpnopredajnú zmluvu na objekt Strediska obchodu a služieb (SOS) v Bardejovských Kúpeľoch. Kúpna cena 30,8 milióna korún mala byť uhradená mestu v dvoch splátkach. Hoci na účet mesta neprišla ani koruna, mesto súhlasilo s prepisom vlastníckeho práva na kupujúceho. Kúpnopredajnú zmluvu podpísal vtedajší primátor mesta Ľubomír Skaloš.

Skryť Vypnúť reklamu

Kupujúci spomínaný majetok následne založili. Až potom mesto dostalo zaplatenú prvú splátku 15,4 mil. Sk. Keďže druhá splátka uhradená nebola, mesto odstúpilo od kúpnej zmluvy. Následne začalo bojovať o svoj majetok. Rozsudok, že SOS patrí mestu, nadobudol právoplatnosť v roku 2003. Avšak stalo sa to, že spoločnosť, ktorá SOS kúpila, sa dostala do konkurzu. Správca konkurznej podstaty stredisko SOS zahrnul do majetku úpadcu. Až rozhodnutím Najvyššieho súdu sa mesto domohlo vylúčenia SOS z majetku úpadcu.

Keď sa stredisko SOS vrátilo do majetku mesta, pre Bardejov vznikla povinnosť vrátiť správcovi konkurznej podstaty 15,4 milióna korún - prvú zaplatenú splátku. Správca konkurznej podstaty však túto pohľadávku voči mestu Bardejov postúpil dvom eseročkám. Tie zažalovali Bardejov o vrátenie financií. Podľa názoru mesta však tento nárok neexistoval, argumentovali premlčaním a tiež neplatnosťou prevodu pohľadávky. Rozsudkom krajského súdu v roku 2006 bolo napokon mesto zaviazané k tomu, aby zaplatilo splátku 15,4 milióna korún, poplatky z omeškania a tiež trovy konania, celkovo 21,4 milióna. Mesto však prostredníctvom advokátskej kancelárie požiadalo o vzájomné započítanie pohľadávok z titulu bezdôvodného obohatenia sa ušlým ziskom z nájomného v stredisku SOS.

Skryť Vypnúť reklamu

Vlastníci pohľadávky sa však obrátili na súdnych exekútorov. V júli 2006 bolo mesto upovedomené o začatí exekúcie. Exekútor následne zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti a kompletný hnuteľný majetok mesta. Mesto voči exekúcii podalo námietky.

Bardejovskí poslanci vzniknutú situáciu riešili v auguste minulého roka tak, že schválili prijatie úveru vo výške 23 miliónov s tým, že peniaze sa uložia do súdnej úschovy, kým súd nerozhodne o námietkach mesta. Teda aj o vzájomnom započítaní pohľadávok z nájomného. Išlo o to, aby sa nenavyšovali trovy exekúcie a tiež úroky. Súdy však peniaze do úschovy neprijali.

Záver je taký, ako sa konštatovalo na minulotýždňovom mimoriadnom rokovaní zastupiteľstva, že mesto síce má peniaze v súdnej úschove, ale aj zablokovaný majetok. Poslanci nakoniec rozhodli, že 23 miliónov korún sa stiahne zo súdnej úschovy a z prebytku hospodárenia za rok 2006 sa doplatia ďalšie finančné požiadavky súvisiace s exekúciou.

Skryť Vypnúť reklamu

Diskusia: Treba označiť vinníka

Rozhodnutie poslancov o zaplatení 32-miliónovej exekúcie nebolo jednoduché. Viacerí argumentovali, že aj gazdovský rozum dá, že keď sa majetok, teda SOS, vrátil do majetku mesta, malo mestu kupujúcemu vrátiť sumu, ktorú zaplatil. „Keby sme boli zaplatili sumu 21,4 milióna v minulom roku, mali by sme stratu 6 miliónov. Dnes je to strata 17 miliónov korún," argumentoval poslanec Pavol Tarcala (KDH). Zdôraznil, že keď mesto po rokoch svoje súdne konania o ušlé nájomné vyhrá, už nebude od koho tieto financie vymáhať, lebo spomínané firmy nebudú existovať. Požadoval zároveň, aby sa označil vinník. Aj poslanec Dušan Divulit (SNS) sa dožadoval označenia zodpovednosti a vinníkov: „Lebo 32 miliónov korún, to je tisíc korún na každého obyvateľa mesta." Ján Motyka (Smer-SD) poznamenal, že hľadať vinníkov bude ťažké a poukázal na to, že Tarcala bol v čase, keď sa transakcia s predajom SOS udiala, viceprimátorom mesta. Tarcala odpovedal, že podpis kúpnopredajnej zmluvy sa síce urobil v roku 1996, ale podpísal ju primátor bez schválenia zastupiteľstvom. „Zastupiteľstvo už v roku 1990 schválilo hromadný predaj nepotrebného majetku mesta, bolo v tom aj SOS. V tom čase som poslancom zastupiteľstva nebol," zdôraznil.

Na slová, že peniaze exekútorom sa mali zaplatiť už v minulom roku a strata mesta by bola oveľa nižšia, reagoval poslanec Andrej Havrilla (HZD). Povedal, že každý vojak je po boji generálom. Zároveň sa spýtal, či po zaplatení pre mesto skončí tento problém, či bude mať čistý štít, aby sa dali získať financie z eurofondov: „Ak áno, potom si vyberám menšie zlo." Divilut na to zareagoval: „Nemyslím, že mesto bude mať čistý štít, ak túto kopu spláchneme pod koberec. Budeme predsa chodiť medzi ľudí. Potrebujeme analýzu, kto je za daný stav zodpovedný." Tento názor zaklincoval aj Tarcala, keď povedal: „Tridsaťdva miliónov sa nedá zamiesť pod koberec." Poslanec Jozef Kuchta (Smer-SD) podotkol, že kolega Tarcala v predchádzajúcom volebnom období ako člen väčšinového klubu v zastupiteľstve mal možnosť problém riešiť: „Namiesto toho teraz hľadá vinníkov."

Stanovisko primátora

„Zvolal som mimoriadne zastupiteľstvo preto, lebo to, čo sa od augusta minulého roka vyvíjalo v prospech mesta a na okresných súdoch sme vyhrávali, na krajských prehrávame. Preto sme nemohli problém ďalej odkladať. Každý deň nás stojí 3 700 korún. Aj pre mňa je toto rozhodnutie bolestivé," priznal primátor mesta Boris Hanuščak. Dodal, že sa nechce zbavovať zodpovednosti, ale je toho názoru, že v celej veci postupoval zodpovedne: „Keď sa v minulom roku rozhodlo, že peniaze sa dajú so súdnej úschovy, ja som toto uznesenie podpísal, ale aj poslanci zaň zdvihli ruky."

"Poslanci veľmi emotívne rozprávali o zodpovednosti a o hľadaní vinníkov. Ja sa však pýtam, kto je vinníkom toho, že sme v roku 2003 vyhrali SOS, ktoré v roku 1999, keď som nastúpil za primátora, sme v majetku nemali? Vždy som tvrdil, že keď sa niečo mestu vráti, je samozrejmé, že sa to musí obojstranne vyrovnať. Avšak tí, čo chceli po nás tieto peniaze, chceli si ich zhodnotiť o 17,6 percenta za každý rok. Keby som toto bol podpísal, tak by ma vešali. Právne analýzy pritom hovoria, že sme v práve, lebo našu budovu neoprávnene užívali. To, že v ich kauze krajský súd rozhodol za tri týždne a naše ani okresné súdy nezačali, hádam nie je moja vina," argumentoval primátor.

Zdôraznil, že netreba veci stavať tak, ako komu pasujú: „Treba ich vidieť tak, ako sa stali. Áno, teraz zaplatíme necelých 33 miliónov korún, aby mesto mohlo pokračovať v zdravom normálnom režime. Aby sme sa mohli uchádzať o granty Európskej únie. Prehrali sme boj, hádam celú vojnu nie."

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 741
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 896
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 610
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 042
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 737
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 380
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 786
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 468
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 288
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 133
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Premiér Igor Matovič.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop