sú však povolené v tom prípade, ak mäso a mäsové výrobky nie sú určené na verejnú konzumáciu, ale budú spotrebované v domácnosti toho, kto ich vyrobil. Aj takýto chovateľ má povinnosť nahlásiť dátum porážky veterinárom. Ak je zviera staršie ako 30 mesiacov, veterinárny lekár sám príde odobrať vzorku z mozgového tkaniva zvieraťa na vyšetrenie BSE. Okrem toho chovateľ je povinný zabezpečiť pri porážke vhodné hygienické podmienky a tiež to, aby zviera zbytočne pri zabíjaní netrpelo - podmienky welferu.
Hovädzí dobytok ľudia na dedinách prioritne chovajú na to, aby mäso naporciovali do niekoľkokilových balíčkov a rozpredali. Je to logické, pri takejto zabíjačke sa získa okolo 250 kilogramov mäsa, chovateľ ich nedokáže skonzumovať vo vlastnej domácnosti. Pri takejto zabíjačke však vzniká špecifický rizikový materiál (ŠRM), ktorý je veľmi nebezpečný a chovateľ ho musí zlikvidovať v schválených kafilerických zariadeniach za špecifických podmienok. Vznikne okolo 60 kíl takéhoto odpadu a kafilérie zlikvidujú jeden kilogram za desať korún. Podľa odborníkov, keď sa so ŠRM neodborne manipuluje, teda podľa dedinských zvyklostí sa zahrabe do pôdy či vyhodí do hnoja, existuje potencionálna hrozba, že sa BSE dostáva do prírodných rezervoárov a odtiaľ opäť do potravinového reťazca.
V roku 1996 bolo vyslovené podozrenie, že ochorenie BSE by sa mohlo prenášať aj na človeka. Ľudská forma BSE sa považuje za nový variant Creutzfeldt-Jakobovej choroby. Málokto vie, že existuje prípad, kedy boli na Slovensku potvrdené úmrtia na novú formu Creutzfeldt-Jakobovej choroby. V lete minulého roku na ňu zomrela mladá žena z Rožkovian (okres Sabinov). Ide o pomalú vírusovú infekciu, ktorá je o to zákernejšia, že jej príznaky sa môžu prejaviť až o niekoľko rokov.
Autor: tim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
