štábu, dobrovoľníkov a iných, ktorí priložili ruky k záchrane ľudských životov a zmierneniu následkov explózie rodinného domu v Krompachoch. Tá si vyžiadala dva ľudské životy a desiatku zranených okoloidúcich. Ako už KORZÁR informoval, všetci sa zo zranení, ale aj z nepríjemného zážitku už zotavujú doma. Aká však vládla atmosféra bezprostredne po výbuchu v krompašskej nemocnici a ako lekári zachraňovali ľudské životy i Jakubkov život, nám bližšie priblížili tí, ktorí v osudný piatok slúžili.
Službu na chirurgickom oddelení mal druhého februára lekár Peter Nehrer. „Krátko po štrnástej hodine k nám prišlo niekoľko ľudí s tým, že išli z práce domov a zrazu vybuchol dom v blízkosti železničnej stanice. Nevedeli presne, čo výbuch spôsobilo, no mali na tvárach odreniny a rezné rany. Do nemocnice ich priviezlo osobné auto, ktoré po výbuchu prechádzalo miestom. Niektorí prišli aj pešo. Tváre i miesta, ktoré im nezahaľovali šaty, mali pomerne dosť porezané. Hneď, ako sme ich začali ošetrovať, sme začuli sanitky rýchlej zdravotnej pomoci a vedeli, že až práve teraz prichádzajú tie najťažšie úrazy. Tí, ktorých priviezli, mali už pomerne veľké pomliaždeniny, silne krvácajúce rany na tvárach a hlavách, i popáleniny," priblížil okamihy bezprostredne po výbuchu krompašský chirurg.
Medzi prvými sanitky priviezli aj Jakubka. Rýchla pomoc záchranárov na mieste nešťastia a práca lekárov výrazne zvýšila Jakubkove šance. „Jakubko komunikoval, bol pri vedomí a bol v šoku. Bol medicínsky šokovaný, teda v stave šoku ako v životohrozujúcom ochorení, nie zľaknutý, ako sa to zvykne niekedy vysvetľovať. Bol síce pri vedomí, no jeho zranenia boli veľmi ťažké a popáleniny tváre rozsiahle. Hneď sme ho hospitalizovali na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM), až kým pre neho neprišiel vrtuľník. Chcel by som vyzdvihnúť fakt, že vrtuľník prišiel okamžite po zavolaní záchranárov z RZP a previezol ho do Šace," uviedol primár chirurgie Michal Chyla.
Medzi privezenými do nemocnice bol aj otec Jakuba Emil Ringoš. Toho lekári ani nestihli ošetriť a už utekal na miesto, ktoré navždy pochovalo jeho manželku i dcéru. V šoku bol aj starý otec Ján Lang. Ten spolu s ďalším pacientom skončil na OAIM. Na záchrane sa podieľalo vyše 25 lekárov, sestier i pomocného personálu. V pohotovosti bola chirurgia, OAIM i gynekológia. „Pri takýchto hromadných úrazoch sa otvára traumatologický plán, podľa ktorého sa doslova mobilizuje lekársky tím. Nebol to prvýkrát, kedy sme museli v nemocnici riešiť takéto prípady. V menšej nemocnici, ako je aj tá krompašská, však funguje jeden zaujímavý fenomén, ktorý by som chcel vyzdvihnúť. A tým je akýsi prirodzený alarm. Nebolo potrebné mobilizovať, lekári, ktorí bývajú v meste a neboli v službe, sami za zvukov sanitiek volali a prichádzali do nemocnice, aby zachraňovali a pomáhali. Je až neuveriteľné, ako tu funguje ten prirodzený pocit zodpovednosti, že musím tam byť, keď sa niečo stalo. Vnímam to ako niečo výnimočné, lebo to nie je každodenný jav vo veľkých mestách," zdôraznil primár chirurgie, ktorý do krompašskej nemocnice prišiel z Košíc pred jeden a pol rokom.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
