Lenkou, ktorých životy tragicky ukončila piatková explózia rodinného domu v Krompachoch.
Na poslednej rozlúčke nebude chýbať ani otec a starý otec Ján Lang. "Na pohreb pôjdem, aj keby neviem čo bolo. S dcérou a vnučkou sa pôjdem rozlúčiť. Keď mi bude lepšie, pôjdem aj za mojím Jakubkom. Bude to moja prvá cesta z nemocnice," prezradil v exluzívnom rozhovore pre Korzár otec nebohej Moniky, ktorý nešťastie spolu s Jakubkom prežil.
Hoci jeho zdravotný stav sa zlepšil a z oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) ho ešte v pondelok preložili na chirurgické oddelenie, rany a bolesť zo straty dvoch blízkych osôb, sa natrvalo vryli do jeho duše. Spomienky na piatok druhého februára sú pre tohto 59-ročného invalidného dôchodcu ešte veľmi čerstvé a bolestivé. Okamihy bezprostredne pred výbuchom má v čerstvej pamäti, no rozpamätávanie sa nezaobíde bez sĺz.
"Keď dcéra prišla z práce, išla do kuchyne uvariť puding pre deti na žemľovku. Oni boli s ňou v kuchyni, tak ako vždy chodievali za mamou. Moja manželka v tom čase bola u syna v Bratislave. Išla tam troška pomôcť, keďže jedno vnúča bolo choré. Povedal som, že idem niečo nakúpiť. Vyšiel som na chodbu, a keď som sa obúval, zrazu som videl asi metrovú svetelnú žiaru a počul silnú ránu z Monikinej izby. Zrazu som bol do pol pása zasypaný, no prvé, na čo som myslel, kde sú vnúčatá a Monika. Pozrel som v tú stranu, kde som si myslel, že by mohla byť kuchyňa a kričal: Monika, Lenka, Jakub, Jakub! Nikto sa neozýval. Po chvíli sa ozvalo dedo, dedo, kde si? Bol to Jakubkov hlas. Horko-ťažko som sa dostal až k Jakubkovi, ktorý bol iba pár metrov odo mňa. Bol zasypaný a iba pár centimetrov nad jeho hlavou viseli tehly. Bol to zázrak, žil! Vravel som mu, aby mi podal rúčku. Chytil som ho. Neviem, kde som nabral toľkú silu, ale odhodil som tehly i drevo, čo ho zakrývalo a vytiahol ho. Pritiahol ho k sebe a vzal do náručia," spomína na bolestivý okamih starý otec.
Zrazu videl, ako zo strany od dvora začalo horieť a šľahali plamene. "Bál som sa, aby nezasiahli Jakubka, tak som ho objal a zakryl vlastným telom. Kričal som, pomôžte mi, pomôžte mi! Cítil som, že nevládzem. No v tom tam bol už Emil (manžel nebohej Moniky a otec Jakuba - pozn. red.) a vytiahol spolu s ľuďmi, ktorí tam boli, Jakubka von. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí pomohli. Som im za to povďačný," neskrýva dojatie J. Lang, ktorý prehovoril po štyroch dňoch od osudnej tragédie.
Ten ešte kričal na Moniku a Lenku, no nik mu neodpovedal. Mamka s dcérou ležali zasypané približne v mieste, kde objavili Jakuba. "Moniku a Lenku až neskôr v troskách objavil náš pes," približuje J. Lang. "Ďakujem Pánu Bohu, že som mal dosť síl a vytiahol vnuka. A Lenka, môj malý päťročný anjelik, tej som už nedokázal pomôcť. Dcéra Monika bola vzorná mama a veľkým M. O deti sa príkladne starala, dala by im aj posledné," zdôrazňuje nešťastný otec a starý otec.
J. Lang sa dnes obáva najmä o vnukovu budúcnosť. Bojí sa, že mu nedokáže pomôcť. "Zať Emil veľa nezarába, ja z invalidného dôchodku mu tiež veľmi nepomôžem. Nebudeme si môcť dovoliť jeho liečbu. Čo ak Jakub bude potrebovať nejakú terapiu? Dnes sa okolo nás točia médiá, ale čo bude o rok o dva... Kto z nich príde a spýta sa Nepotrebuješ niečo, Jakubko? Podajú aj potom pomocnú ruku? Alebo zabudnú? Kto sa bude pýtať, ako Jakub žije, ako sa má? Za jeho zdravie by som dal všetko. To, čo nás postihlo, sú následky, s ktorými budeme žiť už do konca života. Ja, aj keď budem jesť sucháre, no Jakubkova budúcnosť je dôležitá," zamyslel sa J. Lang.
Potom, čo stratil nielen dcéru a vnučku, ale aj strechu nad hlavou, si pripadá, ako bezdomovec. "Neostalo mi nič, vôbec nič. Iba jeden tranzistor, ktorý si manželka so sebou vzala na cestu do Bratislavy. Doma sme mali svoje miesto, svoj kúsok domova. Som rád, že nám ľudia pomáhajú, už kvôli Jakubkovi," dodal J. Lang, ktorý po dnešnej rozlúčke sa už do nemocnice nevráti. Na vlastnú žiadosť ho lekári prepustili.
Podľa slov primára krompašského chirurgického oddelenia Michala Chylu budú jeho zdravotný stav ambulantne sledovať. Stav ostatných hospitalizovaných sa stále zlepšuje.
"Nateraz sme prepustili jedného muža do domáceho liečenia a taktiež pána Langa. Pacient, ktorý mal zranené oko, a ktorého sme previezli do levočskej nemocnice, je už dnes opäť u nás a zrak má v poriadku. Ďalšie dve ženy sú tu tiež hospitalizované. Pacient, ktorý bol hospitalizovaní na OAIM, je tiež už na chirurgii," dodal M. Chyla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
