človek, to iný názor. KORZÁR zisťoval, ako je to s úverovou zadĺženosťou v obciach v Gelnickom okrese. Ako sa nám podarilo zistiť, obce sú opatrné a radšej volia možnosť nezadĺžiť sa.
„Dlhová služba obcí sa pohybuje v priemere okolo 19 percent verejných rozpočtov obcí. Iba sedem z nich 'netrpí' žiadnymi dlhovými záväzkami," tvrdia autori Podrobnej stratégie ekonomického rozvoja Hnileckej doliny na margo dvadsiatich samospráv. Publikácia vyšla v roku 2003. Dnes, o tri roky neskôr, sa obce radšej v prípade investícií spoliehajú na európske fondy, staré úvery splácajú a do nových sa nehrnú.
Najkritickejšia situácia bola v minulosti v Prakovciach. V roku 1999 mali na svojom konte dva úvery, výška sa vyšplhala na 22,5 milióna korún. „Vtedy obec čerpala dva úvery, nebola ich však schopná splácať, preto nám narástli penále. Dnes nám ostáva splatiť z tejto sumy asi štyri milióny korún. V krátkej budúcnosti nechceme čerpať žiaden úver, aj keď v obci je čo opravovať a kde investovať. Radšej sa spoľahneme na európske fondy. V minulom volebnom období sme minuli 5,9 milióna korún z vlastných zdrojov na opravu ciest," povedal prakovský starosta Pavol Lukáš. V obci žije 3 461 obyvateľov a predošlý úver sa použil napríklad na kúpu miestneho nákupného strediska.
Hrišovčania patria do skupiny obcí, ktoré nemajú žiadne pozdlžnosti voči banke. V blízkej budúcnosti chcú inovovať autobusové zastávky, na túto investíciu si však nasporili zo svojich. V Hrišovciach evidujú 306 obyvateľov.
Aj Jaklovce v minulosti patrili k obciam, ktoré úverom povedali radšej nie. Dnes je situácia iná. „Prednedávnom sme čerpali úver vo výške 1,7 milióna korún na kúpu bývalého objektu, kde chceme vybudovať priemyselný park. Ak chceme niečo v obci robiť, nemáme inú možnosť," povedal nám Marián Burkuš, starosta obce, kde žije takmer 2-tisíc ľudí.
Ďalšia obec Kojšov má na svojom konte úver vo výške iba 500-tisíc korún. Peniaze použili na verejné osvetlenie. „O úvere rozmýšľame iba ak nie je iná možnosť," vysvetlil starosta Rudolf Kušnír. V Kojšove žije 740 obyvateľov.
Aj susedná obec Veľký Folkmar poriadne zvažuje, či za zadĺžiť alebo nie. Na ich konte je tiež nula. „Netvrdím, že úver nikdy nebudeme čerpať. Záleží od okolností. Zadĺžiť sa a postaviť niečo, z čoho nie je osoh, tak to naozaj nie," povedal svoj názor ďalší starosta Milan Grega.
Margecanci v minulom období dosplácali staré záväzky a o nových úveroch starosta zatiaľ neuvažuje. „Desať rokov sme splácali úver na stavbu čistiarne odpadových vôd," upresnil starosta Igor Petrík. Aj v tejto obci, kde žije viac ako 2-tisíc obyvateľov, sa radšej spoliehajú na európske fondy.
O tom, do akej miery sa môže samospráva zadĺžiť, hovorí zákon. Ivan Rončák z Transparency International Slovensko na túto tému pre KORZÁR povedal: „Štát týmto zákonom reagoval na situáciu, kedy sa obce často po krachu niekoľkých investičných akcií dostávali do neriešiteľnej situácie a prišiel na rad exekútor. Keďže sa dlhy obcí a samosprávnych krajov zarátávajú do celkového verejného dlhu krajiny, je toto obmedzenie dôležité aj pre prípravu SR na vstup do eurozóny. V prípade samospráv platí to isté, čo pri domácnostiach. Úver je vhodné čerpať, ak si rodina trúfa na jeho splatenie, lebo má pred sebou pozitívne vyhliadky, perspektívu finančnej stability a vysokých budúcich prebytkov. Ak takéto vyhliadky nemá, uver len prehĺbi napätie v rodinných financiách a môže priviesť rodinu do ďalších finančných problémov."
Čo hovorí zákon
Zákon 583/2004, paragraf 17
(6) Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
a) celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a
b) suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
